Trinásť rokov. Tak dlho trvalo štúdiu Remedy, kým sme sa dočkali pokračovania Alan Wake. Má to prozaický dôvod. Nie je to dôsledkom toho, že by hra bola vo vývojárskom pekle, ale skôr toho, že nebola komerčne až tak úspešná a skôr išlo o titul, ktorý si získal malú, no vášnivú fanúšikovskú základňu. Dobrou správou však je, že toto čakanie naozaj stálo za to.
Áno, viem, hovorí sa to inak, ale v prípade najnovšieho ročníka basketbalovej simulácie to platí takto. NBA 2K24 nie je revolúciou, iba evolúciou, ktorá má svoje veľké klady a zároveň aj naozaj nepríjemné zápory. Viac sa dozviete v recenzii.
Vesmír je plný nedojedených sendvičov, pochybných dizajnových rozhodnutí a desiatok hodín poctivého RPG zážitku.
Štúdio FromSoftware je jednou z popredných tvárí herného priemyslu, a to hlavne vďaka svojim „souls“ titulom. Zmysel pre detail, zahmlievanie príbehu, ale aj niekedy zbytočne nafukovaná náročnosť zo strany hráčov, to všetko sú ingrediencie ich dobre známeho receptu. Práve preto bola ich najnovšia hra zo série Armored Core veľkou neznámou medzi hráčskou komunitou a aj ja som bol zvedavý, či tvorcovia budú pokračovať v zabehnutej formulke ich najúspešnejších kúskov, alebo sa vydajú inou cestou. A odpoveď je vlastne taký hybrid. Nájdete tu zážitky podobné tým zo „souls“ hier, ale určite sa nemusíte báť, že by to bol len preskinovaný Sekiro či Elden Ring. Armored Core VI: Fires of Rubicon stavia na vlastných prvkoch, ktoré sa vám v tejto recenzii pokúsim priblížiť.
Spoločenstvo hrdinov si to opäť zamierilo medzi milovníkov videohier. Obľúbená série RTS titulov z druhej svetovej vojny si však svojím tretím dielom odbíja premiéru aj na konzolách. A my sme sa pozreli, či to stojí za to.
Diablo. Legenda ARPG žánru, ktorú takmer pochovalo problematické vydanie trojky. V kombinácii s mnohými vysokoprofilovými odchodmi zo štúdia Blizzard a škandálmi, ktoré zmietali týchto legendárnych tvorcov, bolo viac ako otázne, ako dopadne štvrtý diel. A keď si k tomu prirátame osud Diablo Immortal a fakt, že herný priemysel je hlboko zakopaný v live service „diere“, tak proti Blizzardu toho stálo naozaj mnoho.
Nikdy som od Redfall nečakal, že bude získavať GOTY ocenenia a úprimne mi na tom ani nezáležalo. Austinská pobočka Arkane totiž vyprodukovala najlepšiu hru minulej generácie konzol, a to aj napriek tomu, že komerčne Prey neohúril. To je, bohužiaľ, prekliatie tvorcov immersive sim titulov. Skvelé a komplexné hry, ktoré však vo väčšine prípadov skončia ako predajné sklamania. Nádej na takýto zážitok existoval dlho aj pri Redfall. Nakoniec ale červené výkričníky pred vydaním priniesli jedno z najväčších sklamaní mojich herných zážitkov za veľmi dlhú dobu.
Mojou skrytou túžbou vždy bolo zahrať si s chuťou dáke dobre vyzerajúce JRPG. Najvhodnejším kandidátom sa tak javila séria Monster Hunter, no po zapnutí hociktorého dielu som nadobudol dojem, že táto hra je iba pre starých harcovníkov žánru a ja ako nováčik sa strácam už v úvodnom menu. Preto som vždy s pocitom neschopnosti každý pokus hodil za hlavu a ostal som pri niečom, čomu aspoň trochu rozumiem. Pri ohlásení Wild Hearts som konečne uzrel nádej, keďže hra sa javila ako verná kópia Monster Hunter, ktorá bude viac myslieť na „západné“ publikum. Teda hlavne preto, že vychádza pod hlavičkou EA Originals, z čoho bolo hneď jasné, že EA bude zasahovať do vývoja a svojimi krokmi bude chcieť osloviť aj menej náročných hráčov. Ako teda tento mix záujmov dopadol? Povieme si v recenzii.
Populárna wrestlingová séria je späť a opäť v plnej sile.
Skopírovať zaužívané mechaniky z hry, ktorá definovala žáner, nie je v dnešnej dobe žiadne umenie. Ale skopírovať jadro hry, pridať do nej vlastné prvky, neokukané kulisy a osobitné tempo, to je niečo, čo sa vývojárom z Team Ninja v posledných rokoch darí na výbornú. Už s príchodom prvého dielu Nioh bolo jasné, že k Souls-like hrám má čo povedať aj toto vývojárske štúdio, no s príchodom Wo Long: Fallen Dynasty som si viac než istý, že tvorcovia dokážu priniesť nielen vlastné smerovanie žánru, ale v niektorých smeroch prekonať aj velikánov, akými sú bezpochyby From Software.
Dobrých plošinoviek nikdy nie je dosť. Tento žáner síce má svoje najslávnejšie časy už dávno za sebou, no aj napriek tomu sa občas objaví titul, ktorý stojí za vyskúšanie. A medzi takéto kúsky patrí aj najnovšie dobrodružstvo obľúbenej morskej hubky SpongeBoba s podtitulom The Cosmic Shake.
Dead Space som si zamiloval už pri prvom hraní hneď po vydaní v roku 2008. A to aj napriek tomu, že sa vtedy ozývali hlasy, ako sa EA len snaží zviezť na vlne popularity Resident Evil 4. Hra toho údajne kradla zo známej hororovej série až príliš veľa, aj tak však išlo o skvelý zážitok a Dead Space si hráči obľúbili. Priznám sa, že ak odhliadneme od spomínanej série Resident Evil, moje skúsenosti s remakami nie sú veľmi dobré. Napríklad na Warcraft III: Reforged alebo XIII nespomínam naozaj rád. Aj preto som k Dead Space pristupoval s adekvátnou dávkou skepsy, tá sa však rozplynula už počas prvej hodiny hrania.
Žáner Battle Royale, ktorému sa asi žiadny hráč na tejto planéte nedokázal vyhnúť, nijak obšírnejšie predstavovať netreba. Aj napriek tomu, že každý herný fenomén mal svojich pár minút slávy a napokon zapadol prachom nepopularity, tento žáner je tu s nami viac ako päť rokov a na dychu mu nebadať žiadne známky umierania. Napokon, aj spoločnosť Activision sa rozhodla, že svoju populárnu vojnovú zónu prenesie do nového grafického kabáta, doplní do nej ďalšie herné mechanizmy a nalepí na to číslovku 2.0. No a ja som sa pozrel na to, či to stálo za to, alebo máme v tejto dobe dvakrát Warzone – len s rozdielnymi mapami.
Batman je mŕtvy. Nech žijú Batgirl, Nightwing, Red Hood a Robin.
Pokračovanie skvelej hry A Plague Tale: Innocence je tu s nami už dva týždne a preto som mal dosť času zistiť, že ako napovedá názov, nevinnosť v ňom budete hľadať len ťažko. Po dôkladnej analýze som nemal najmenšie pochybnosti o tom, že hra je cielená na dospelé publikum s túžbou po dejom poháňanej zábave, pričom na svoje si prídu aj milovníci stealth akcie. A Plague Tale: Requiem v sebe síce kombinuje len pár prvkov, no tie do seba neskutočne zapadajú a aj napriek skvele hodnotenému prvému dielu tvorcovia zo štúdia Asobo prekonali všetky očakávania. Priniesli vyšperkovaný titul, v ktorom sa len ťažko hľadajú nedostatky. A tak by som recenziu začal otázkou: „Ako ďaleko ste ochotný zájsť kvôli záchrane svojho brata?“
Bol posledný diel NHL, ktorý ste hrali, ešte na PC a označený číslami 09? Veľmi dlho som bol jedným z vás. Zmenil to Game Pass, ktorý mi dal príležitosť na Xboxe vyskúšať moderný hokej od EA, a to po vyše desiatich rokoch. Okrem hrania ročníkov 20 a 21 som najväčšiemu testu podrobil minuloročnú 22-ku. Prešiel som všetkými hernými režimami a poriadne množstvo času som strávil aj v móde Hockey Ultimate Team (HUT). A hoci som mal svoje výhrady, celkom dobre som sa zabavil. S radosťou som sa teda vrhol po možnosti recenzovať novinku NHL 23. Nasledovali však najmä sklamanie a frustrácia.
Hovorí sa, že na svete existujú iba dve istoty – smrť a platenie daní. K týmto naozaj neobľúbeným záležitostiam si dovolím pridať každoročné vydávanie športových titulov, ku ktorým patrí aj séria NBA 2K. Ako teda dopadol najnovší počin s názvom NBA 2K23?
Ak ste si niekedy predstavovali, aké to asi je byť mimozemšťanom, na ktorého sú krátki všetci ľudia na Zemi, vieme, kde nájdete odpoveď. Dámy a páni, prichádza Crypto a spolu s ním remake šialenej akčnej hry s názvom Destroy All Humans! 2: Reprobed.
Fanúšikovia tenisu za posledné roky zažili slušný nápor na ich peňaženky. Ich obľúbený šport si totiž čoraz častejšie môžu vychutnať aj vo videohernej podobe – od roku 2018 sa napr. dočkali titulov AO Open a Tennis World Tour, pričom oba kúsky dostali aj pokračovania. Kvantitu by sme mali, čo sa však týka kvality, tam to svetoborné rozhodne nebolo. Žiaľ, ani novinka od skúseného štúdia Torus Games nás nepotešila tak, ako sme dúfali.
Formula 1 si s príchodom novej sezóny prešla masívnymi zmenami. Kompletne nové pravidlá zamiešali poradím na čele a fanúšikom priniesli lepšie pretekanie. Samozrejme, pre štúdio Codemasters to znamená, že majú vyhrané – zmeny sa totiž ponúkli samé od seba a bolo teda veľmi pravdepodobné, že toto nebude iba „update súpisiek“, ako to často pri týchto každoročne vydávaných športových a pretekárskych sériách býva. Je to však skutočne tak?
