Herný priemysel v roku 2020 priniesol mnoho zaujímavých udalostí, ktoré nie len že poznačili rok 2020, ale pravdepodobne poznačia aj roky nasledujúce. Tak si poďme povedať, čo nás v posledných 12 mesiacoch zaujalo.
COVID náš každodenný…
Taký rok, aký sme zažili teraz už asi tak skoro nezažijeme. Bol doslova šialený. A do veľkej miery za to môže päť čarovných písmen spojených do jednej strach naháňajúcej skratky. COVID. Pandémia koronavírusu zasiahla aj veľký priemysel a to dvoma spôsobmi. Na jednej strane si mohli vydavatelia mastiť bruchá, pretože také tržby, aké im priniesli hráči chtiac-nechtiac priklincovaní k obrazovkám počas lockdownov, to sa tak skoro nezopakuje.
Lenže, nie je všetko zlato, čo sa blyští. A aj keď na začiatku pandémie to boli rekordné zisky, tak z dlhodobého hľadiska priniesol COVID vrásky na čelá. Z dôvodu pandémie museli totiž herné štúdiá prejsť na spôsob herného vývoja bez osobného kontaktu v štúdiu, čo síce nebol až taký problém pri takmer dokončených herných projektoch, no pri tých, ktoré prišli sú v plnej produkcii to bol obrovský problém. Dôkaz? Asi ťažko nájdete rok s toľkými hernými odkladmi, ako počas roka 2020.
A čo je ešte horšie, tento vplyv COVIDu na rýchlosť herného vývoja budeme pociťovať ešte extrémne dlho. Nedivili by sme sa, keby sa odklady s nami presunuli do roka 2021 a že budúci rok bude z hľadiska hernej produkcie extrémne slabý. Ale…nechceme maľovať čerta na stenu. Veď uvidíme.
Každopádne, ako skonštatoval šéf Playstation Jim Ryan. V živote by nikomu neodporúčal vydávať konzolu počas celosvetovej pandémie. Pretože ak bude rok 2020 v hernom priemysle niečím známy, tak to bude primárne neustála zmena plánov, prekopávanie herných prezentácií a kompletná absencia fyzických podujatí. Klobúk dole pred všetkými, ktorí napriek komplikovaným podmienkam dokázali počas tohto roka vydať nové hry a klobúk dole pred Microsoftom a Sony, že dokázali v tak komplikovanom čase vydať nové konzoly.
To je teda fúra peňazí…a štúdií…a značiek…a obchodov
Jednou z vecí, ktorou bude rok 2020 známy bude COVID, no tou druhou bude extrémna konsolidácia herného priemyslu, ktorej sme svedkami v posledných mesiacov. Osobne si nepamätám rok, kedy by sme sa dočkali toľkých akvizícií, toľkých zánikov stredne veľkých vydavateľov a výmeny takejto sumy peňazí.
Všetkému kraľuje samozrejme Microsoft, ktorý v septembri oznámil kúpu spoločnosti Zenimax Media, ktoré je len tak mimochodom vlastníkom spoločnosti Bethesda. Obchod stál neuveriteľných 7,5 miliardy a dokončený by mal byť na budúci rok. Microsoft tak zvýši počet interných štúdií na 23 a stane sa tak výrobcom konzol so suverénne najvyšším počtom interných štúdií. A hlavne. Bude mať pod palcom značky ako The Elder Scrolls, Doom, Fallout, Wolfenstein, Quake, Starfield a mnoho, mnoho ďalších.
Ani zďaleka to však nebol jediný obchod. Britský vývojár/vydavateľ Codemasters má nového vlastníka v podobe Electronic Arts. Vtipné na tomto obchode je to, že Codemasters takmer skončil v rukách Take-Two, ktorý za odkúpenie ponúkol 980 miliónov dolárov, no nakoniec do celého obchodu vstúpilo EA, ponúklo 1,2 miliardy a bolo jasné, kde Codemasters skončí.
Prečítajte si tiež
Veľký zvrat! Codemasters nakoniec nekupuje Take-Two, ale Electronic Arts
No ani tu sme neskončili. Čínsky gigant Tencent sa opäť vybral na lov a kúpil si Hong-Kongskú spoločnosť Leyou, ktorá vlastní štúdiá ako Digital Extremes (Warframe), Splash Damage (Gears Tactics) alebo 20% podiel v štúdiu Certain Affinity. Aj tu sa odohral súboj o túto spoločnosť, pretože záujem malo aj Sony.
Embracer Group nakúpil (okrem iného) známe herné štúdia ako Saber Interactive (World War Z), 4A Games (Metro), New World Interactive (Insurgency), Flying Wild Hog (Shadow Warrior) a taktiež napríklad vytvorili nové herné štúdiá v Brne a Bratislave. Za tri roky sa z malej spoločnosti Embracer Group stal jeden z najväčších herných vydavateľov v „západnom“ hernom biznise a zdá sa, že nákupy sa v ich prípade ešte neskončili.
No ani to nie je všetko
- Oculus Studios kúpil štúdio Ready at Dawn (Order 1886)
- Focus Home kúpil štúdio Deck13 (The Surge)
- Rockstar kúpil štúdio Ruffian Games (Crackdown)
- Devolver Digital kúpil chorvátske štúdio Croteam (Serious Sam)
- Google založil nové štúdio v oblasti Santa Monica, ktorému šéfuje bývalá šéfka Sony Santa Monica
Môžeme asi smelo skonštatovať, že takýto rok z hľadiska herných akvizícií asi nezažijeme.
Konzoly tú sú, no zároveň aj nie sú
Xbox Series X, Xbox Series S a Playstation 5. Aj keď náznak next-gen konzol sme zažili ešte v čase, kedy v kalendároch svietilo číslo 2019 (v tomto prípade hovoríme výlučne o Xbox Series X), tak nakoniec sme sa aj napriek celosvetovej pandémii dočkali vydania všetkých štyroch. Aj digitálnej edície Playstation 5.
Je zrejmé, že Microsoft a Sony si želali úplne iný rok. Taký, kde by nemuseli meniť svoje marketingové plány v hodine dvanástej. Také, kde by sme sa dočkali vybalenia ponuky od oboch na jednom jedinom podujatí a nemuseli sme sa hrať na to, kto prvý klipne očami.
Bol to určite zaujímavý rok a asi jedinečný, čo sa týka vydania nových konzol týka. Ceny sme sa dozvedeli extrémne neskoro a aj to Microsoft donútil do ich zverejnenia leak. Ohlásenia boli rozdelené, čo na jednej strane prispelo tomu, že celé leto bolo plné ohlásení, no na strane druhej to spôsobilo extrémnu neprehľadnosť. Keď si k tomu prirátame BLM protesty a ďalšie udalosti, ktoré spôsobili zmeny kalendára, tak za tento rok si marketingové oddelenia oboch spoločností zaslúžia extrémne vysoké prémie.
Lenže, rovnako ako nešli hladko marketingové plány, tak podobnými pôrodnými bolesťami trpeli aj samotné predaje nových konzol. Začalo sa to predobjednávkami, ktoré sa skončili jediným veľkým fiaskom. Sony ich spustila zrazu, čo prinieslo situáciu „kto prvý príde ten prvý berie“ a Microsoft zas ohlásil spustenie predobjednávok vopred na čo sa dobre pripravili skalperi. Konzol je proste málo a záujem je veľmi veľký. A skalperi to využívajú vo svoj prospech a nedočkavcom predávajú konzoly aj za dvojnásobok oficiálnej ceny.
Ešte šťastie, že konzoly sú spätne kompatibilné. Pretože ak by sme mali vyžiť z tejto chudobnej COVID ponuky tejto jesene, tak by sme si asi veľa zábavy pri hraní neužili. Každopádne, hardvér je vonku a my sa môžeme konečne od porovnávania presunúť k hraniu hier na platforme ku ktorej sa nám počas šialených dvoch mesiacov predaja podarilo dostať. A ak nie tak nesmúťte. Pravdepodobne zatiaľ o veľa neprichádzate. Teda, ak nie ste obrovským fanúšikom Souls série.
Prečítajte si tiež
HW RECENZIA: PlayStation 5 je nová generácia Sony
Tak toto teda skutočne nevyšlo – Cyberfail 2077
Okay. Tak toto bol poriadny úder do brucha. Po rokoch od odhlásenia, po mesiacoch neskutočného hypu, po niekoľkých odkladoch sme sa konečne dočkali. Populárne štúdio CD Projekt RED konečne vydalo Cyberpunk 2077. A poviem vám…bol to zážitok. No asi nie taký, ako mnohí z nás predpokladali.
Asi aj ten najväčší fanúšik štúdia musí jednoducho priznať, že tento produkt sa mal variť v útrobách štúdia ešte niekoľko mesiacov. Také vydanie v marci 2021 by hre určite prospelo a pochybujem, že v tom prípade by sa štúdio dočkali takého PR „shitstormu,“ akého sa dočkalo teraz.
Kde začať? Všetko vyzeralo byť relatívne okay. Tesne pred vydaním začali vychádzať recenzie, ktoré síce spomínali celkom veľké množstvo bugov, no vzhľadom na to, že ide o hru v otvorenom svete, tak mnohí boli ochotní prižmúriť jedno a aj obe oči. Veď priemer na Metacritic bol 92, tak čo sa môže pokaziť?
No, možno to, že na konzolách Xbox One a Playstation 4 je hra doslova nehrateľná. One X a PS4 Pro sú na tom o čosi lepšie, no ani tam to nie je žiadna sláva. A Series X a Playstation 5 verzie sú zatiaľ občanmi druhej kategórie. PC verzia je tou hlavnou. No aj tam potrebujete masívne výkonný stroj, aby ste z hry dostali vizuálnu krásu.
Lenže, CD Projekt vedome zavádzal. Pred vydaním hry odmietol ukázať zábery z Playstation 4 a Xbox One verzie a veľmi dobre vedel, prečo to spravil. Sľuby o opravách tu síce sú, no to vám asi momentálne nepomôže, pretože za hru ste pravdepodobne zaplatili plnú sumu a sľuby o tom, že opravy prídu v januári a februári a očividné klamstvá ako od EA, to je niečo, čo sa nerobí.
A CD Projekt RED bude mať čo naprávať. No hlavne, bude musieť naprávať povesť, ktorá bola obrovským spôsobom narušená. Dokonca by som si dovolil povedať, že je to ešte väčšie narušenie dôvery, ako tomu bolo pri Fallout 76.
Faktom ale zostáva, že Cyberpunk 2077 sa nezaradí medzi tie hry, ktoré naplnili očakávania, ale medzi hry ako No Man’s Sky. Neuveriteľne prehypované hry, ktoré padli priamo na tvár. Kde sa možno síce o niekoľko rokov a po desiatkach patchov pozrieme na veľkú snahu vývojárov s opravami, no pachuť po sklamaní ostane ešte dlhé roky. Bohužiaľ.
O to viac to zamrzí preto, lebo CD Projekt RED sa roky javil ako „štúdio pre hráčov.“ Ako štúdio, ktoré je ochotné spraviť všetko, čo je v ich silách len aby vyhoveli hráčom. A toto je obraz, ktorý bol rozbitý na márne kúsky. A či sa podarí poskladať do pôvodného stavu, to je otázka času.
Prečítajte si tiež
Masívne predaje: Cyberpunk 2077 má na konte už 13 miliónov predaných kópií
Streamovanie začína naberať na obrátkach
Asi nikto neočakáva, že sa herné streamovanie dostane za jeden kalendárny rok z levelu „nikde“ do levelu „všade.“ No už je zrejmé, že ďalšie bojisko o priazeň hráčov sa pomaly začína presúvať z lokálneho hrania do online priestoru a streamovania. A úprimne? Vôbec sa nie je čomu diviť. Ak by sme spočítali množstvo hráčov, ktorí vlastnia konzolu/herné PC voči celkovému počtu „hráčov“ tak víťaza streamovacích pretekov čakajú miliardy dolárov ročne. A to je veľmi veľké lákadlo.
Sony ešte tradične spinká a služba Playstation Now zostáva v rovnakej podobe v akej ju poznáme už niekoľko rokov. A nezdá sa, že Sony niečo plánuje a to napriek strategickému partnerstvu, ktoré uzatvorili s Microsoftom.
Microsoft? Ten sa činil asi najviac. Počas roka mohli hráči testovať ich Project xCloud a následne v septembri sme sa dočkali aj oficiálneho spustenia a to dokonca aj na Slovensku. Google na strane druhej už v minulom roku spustil svoju službu Stadia a počas tohto roka ju spustili aj u nás. Lenže okolo tejto služby stále panuje veľká skepsa a to primárne kvôli obchodnému modelu. A do súboja streamovacích služieb sa zapojila aj spoločnosť Amazon so svojou novou službou Amazon Luna. A aby toho nebolo málo, Nvidia priniesla svetu službu GeForce Now. Do boja sa navyše chystá aj Facebook a to cez Facebook Gaming a je iba otázkou času, kedy sa nejakého pokusu v streamovacom priestore dočkáme aj od spoločnosti Valve.
Je zrejmé, že herné streamovanie je beh na veľmi dlhú trať. No o niekoľko rokov sa na rok 2020 budeme pozerať ako na rok „kedy sa to všetko začalo.“ A túto časť herného priemyslu budeme musieť pozorne sledovať.
Prečítajte si tiež
Xbox herné streamovanie si budete môcť vyskúšať už dnes
Ubisoft ukázal svoju temnú stránku
Ťažký rok nezažil iba CD Projekt RED ale aj Ubisoft. Priznám úprimne, že Ubisoft veľmi v láske nemám. A nejde o to, že by som mal niečo proti Francúzom, alebo že by mi bol Yves nesympatický, ale asi mi absolútne nevyhovuje štýl ich hier. Respektíve fakt, že s Assassin’s Creed narazili na štýl robenia hier a ten sa snažia napratať do všetkých svojich sérií či tam tento štýl sedí, alebo nie. A jedinou evolúciou bolo to, keď objavili loot systém v hrách a tak sa rozhodli napratať aj ten do všetkých svojich hier.
Ale teraz sa nechcem venovať ich hrám. Ale skôr Ubisoftu ako takému. Obrovskému kolosu štúdií o ktorom nemá prehľad možno ani vedenie spoločnosti. O mieste, ktoré začalo mať tak katastrofálnu povesť medzi zamestnancami, že to začalo presakovať napovrch a vyplavilo také špinavosti, že ak by ste mi dali vytvoriť zoznam štúdií v ktorých by som chcel v živote robiť, tak Ubisoft by bol na samom konci.
Doslova zemetrasenie nastalo v Ubisofte uprostred tohto roka. Odišlo, alebo bolo nútených opustiť svoje pozície hneď niekoľko vysoko postavených vývojárov, producentov, alebo členov manažmentu. Na čele so šedou eminenciou Sergom Hascoetom. Jeho vyčíňanie na pozícii schvaľovateľa všetkých projektov v Ubisofte je doslova šialené a reprezentuje všetko zlé, čo robí Ubisoft v posledných rokoch.
Špinavosti v Ubisofte taktiež vrhajú svetlo na herný vývoj ako taký. Na to, aký komplikovaný proces to je a ako globálnym sa v posledných rokoch stal. Tisíce ľudí pracujúce na jednom projekte, ktorých delia tisíce kilometrov, ktorí sú často vyšťavovaní do poslednej kvapky. Asi si neuvedomujeme akým zázrakom je každá jedna podarená hra. A fungovanie Ubisoftu sa hádam do budúcnosti zlepší a zlepší sa aj ich variabilita a originalita hier. Nutne to totiž potrebuje.
Ach tie leaky…
Chudáci v Naughty Dog… Asi to som si povedal hneď po tom, čo na internete vybuchla bomba. Obrovské kvantum záberov z hrania The Last of Us: Part II uniklo na internet a to vrátane zoznamu levelov a veľkého plot twistu počas hrania a samotného konca hry.
To čo sa stalo populárnemu štúdiu je asi najhoršia nočná mora tvorcov. To, že verejnosť vidí vašu prácu ešte pred jej dokončením a v podobe v ktorej nechcete, aby ju videli. A to čo sa dialo potom sa nedá nazvať inak ako „shitstorm.“
Povedať, že mnohým fanúšikom jednotky sa obsah leaku veľmi nepozdával by bolo extrémne veľké podcenenie toho, čo sa dialo. Vyhrážky smrťou, nadávky a hejt smerom k štúdiu bol na dennom poriadku a štúdio tak muselo narýchlo pripraviť nový dátum vydania. Hra bola napriek tomuto leaku oceňovaná, no hráčmi bola prijatá oveľa vlažnejšie, ako prvý diel. A leak tomu určite dopomohol.
A ľúto mi je aj Capcomu, ktorému síce neleakla kompletne celá hra (zatiaľ), no leakli im plány vydávania hier na najbližšie štyri roky a okrem toho aj mnoho príbehových prvkov Resident Evil: Village. Takže ak budete v najbližších mesiacoch počuť o Dragon’s Dogma 2 alebo Street Fighter VI, tak sa vôbec nemusíte tváriť prekvapene. Pretože o ich existencii vieme už teraz.
A vlastne ešte mi je ľúto aj Crytek, ktorý zažil podobný ransomware útok ako Capcom a dozvedeli sme sa o remasteroch ďalších dvoch Crysis hier a aj o tom, že štúdio možno pracuje na Ryse II. Takže uvidíme, čo z toho sa skryštalizuje v reálny produkt.
Epic sa tvári ako nový Robin Hood…
Jedného krásneho dňa (aspoň tak si to pamätám) som sa zobudil s tým, že Apple stiahol z App Store Fortnite. Sám Fortnite veľmi nehrávam, takže ma to až tak netrápilo, no nakoľko má zaujíma herný priemysel vo všeobecnosti, tak ma táto správa veľmi zaujala. Pretože som vedel, že sa rozohrá veľká šachová partia pri ktorej si budú dve spoločnosti držať zákazníkov ako rukojemníkov.
A presne to sa aj stalo. Epic porušil pravidlá App Store keď obišiel povinný 30% odvod pre Apple z mikrotransakcií. A vzhľadom na to, že masívna časť príjmov z App Store pochádza práve z hier na iOS, je zrejmé, že Apple musel túto vzburu zahubiť už v zárodku. Nie, ani Apple a ani Epic nie je „ten dobrý.“ Ani jedného z nich nezaujímajú priamo hráči. Ich hráči síce zaujímajú, no iba z hľadiska príjmov.
Každopádne, nikto sa nebude hádať, že šialené reštriktívne podmienky spoločnosti Apple už v 21. storočí nemajú čo hľadať. Apple je však v pozícii moci a určite sa tak ľahko nevzdá. No ani Epic v tom nie je nevinne. Nie je to Robin Hood, ktorý bohatým berie a chudobným dáva. Skôr je to nespratné decko, ktoré vyhľadáva konflikty naokolo a obhajuje to vyšším dobrom.
Ak však súd rozhodne v ich prospech, tak domino efekt bude masívny a zasiahne celý priemysel. Či však dopadne v prospech Epicu, to je viac ako otázne a skôr sa prikláňam k možnosti, že to právnici Applu udolajú.
Prečítajte si tiež