Už viac ako dve desaťročia sa Rockstar Games a séria GTA nachádzajú na výslní herného priemyslu. To je vyhradené len pre pár vyvolených, ktorým sa podarilo dosiahnuť takmer neomylný status. Pred odhalením remastru Grand Theft Auto: The Trilogy – Definitive Edition sa okolo série šírilo veľké neznámo, ktoré akoby naznačovalo, že v štúdiu nie je všetko na kostolnom poriadku. Po prvých detailoch a krátkej ukážke sa situácia na oko upokojila, pretože fanúšikovia opäť nadobudla aspoň akú-takú vieru v to, že Rockstar splní sľub nostalgie v jej najčistejšej podobe.
Definitívna edícia obsahuje tri z pravdepodobne najzásadnejších hier našej doby – Grand Theft Auto III, Vice City a San Andreas. Tri tituly zodpovedné za zrod žánru, ktorý odvtedy dominuje hernému priemyslu, tri kúsky, ktoré majú v srdciach fanúšikov špeciálne miesto. S takýmto takmer zaručeným úspechom sa spája aj nesmierne vysoký tlak. Dokázalo teda štúdio Rockstar naplniť očakávania fanúšikov po celom svete, alebo sa mu azda prvýkrát za posledných 20 rokov nepodarilo trafiť do čierneho?
Hráčom netreba pripomínať, aký vplyv malo GTA III, pretože prakticky samo odštartovala revolúciu hier s otvoreným svetom. Zatiaľ čo ostatné štúdiá v tom čase experimentovali s rozsiahlymi 3D sandboxmi a v našich končinách sa ešte len dokončovala prvá Mafia, Rockstar dokázal priniesť zážitok, ktorý jednoducho nemal obdoby. Titul si získal nielen uznanie kritikov, ale nakoniec si vydobyl aj svoje miesto v popkultúre a štúdio dokázalo tento úspech zopakovať s dvomi pokračovaniami, ktoré zvýšili latku vo všetkých možných smeroch. Dôvodom, prečo sa z GTA stal kult, nebola len kontroverzia okolo obsahu hier, ale aj ostrá satira a šikovný marketing. V jadre boli všetky tri tituly mimoriadne dobre spracované a takmer dokonalé AAA hry. A hoci sa objavili drobné nedostatky a niektoré mechanizmy boli, nazvime to, netradičné (vrátane ovládania), celkovo sa hra dokázala povzniesť nad svoje problémy a bola viac než solídnym zážitkom.
Očakávania
Keď teda Rockstar v podstate druhýkrát vydal hry, ktoré sú dnes klenotom, očakávalo sa, že budú oveľa lepšie, ako si všetci pamätáme. V niektorých ohľadoch sú a zároveň sa všetky tri hrajú takmer presne tak, ako si ich pravdepodobne pamätáte. Najväčšou zmenou vo všetkých troch je prispôsobenie schémy ovládania na štýl GTA V, vďaka čomu je zážitok pohodlnejší. Nostalgickú skupinu fanúšikov možno poteší aj to, že sa viete prepnúť späť na klasickú schému ovládania. Ak ide o ďalšie úpravy, tak pribudla praktickejšia možnosť výberu zbraní (opäť ako v GTA V), ako aj koliesko na výber rádia. Čo sa týka vylepšení hrateľnosti, to je v podstate všetko, čo Rockstar ponúka nové, teda až na mierne vylepšené ovládanie jazdy v San Andreas. Jednou z najlepších úprav sú nové kontrolné body. Vďaka nim totiž môžete v prípade neúspechu ihneď reštartovať danú misiu. To je okrem automatického ukladania niečo, čo všetky tituly potrebovali, pretože ich absencia neznamenala ani tak „výzvu“, ale skôr peknú nudu.
Vylepšenia
Vylepšené zameriavanie tiež pomáha zakryť absenciu moderného systému krytia, ktorý podľa mňa mohol gigantickým spôsobom zmeniť spôsob, akým môžeme tieto hry prežívať. Hrateľnosť sa teda v porovnaní s pôvodnými verziami prakticky nezmenila až na pár vyššie spomenutých vecí.
Ako som už povedal, ak ste na GTA III, Vice City a San Andreas vyrastali a nechceli ste, aby sa v nich vývojári hrabali a menili veci, ktoré zásadne menia celkový zážitok, potom vás čaká dôverne známy spôsob, akým sa tieto kúsky hrajú. Ak ste však niekto, kto tieto tituly po celý ten čas miloval, ale v skutočnosti chcel, aby mu Rockstar poskytol nové dôvody, prečo sa k nim vrátiť, tak Definitive Edition jednoducho nie je pre vás.
Vizuálne vyzerajú všetky tri hry celkom dobre. Nie skvele, nie ošumelo, ale ujde to. Osvetlenie určite vyzerá oveľa lepšie, ako si pamätáme, a vďaka väčšej dohľadnosti sú mestá oveľa reálnejšie a pohlcujúcejšie, zároveň sú tu však isté výhrady. Po prvé, podľa mňa bol otvorený svet San Andreas, ktorý obsahuje tri mestá a jednu okresnú oblasť, oveľa väčší, než v skutočnosti je. Absencia hmly spôsobuje, že herný svet pôsobí oveľa menším dojmom, keďže z vrcholu vysokej budovy vidíte prakticky celú mapu. Pokiaľ ide o vizuálnu stránku, za zmienku stoja aj vraj vylepšené efekty dažďa a počasia. Na jednej strane áno, ale nie je to taká sláva, akú by ste čakali. Keď som hral San Andreas a Grand Theft Auto III, dážď zakrýval takmer celú obrazovku a bolo veľmi ťažké vidieť, kam idem, až do takej miery, že som prakticky nevedel dokončiť misiu. A to nevravím o značnom prepade snímkovania aj na PlayStation 5.
Komiksový dojem
Napriek celkovému zlepšeniu prezentácie pôsobí remaster veľmi komiksovým dojmom, čo môže byť pre mnohých hráčov problém – vrátane mňa. Čo sa týka vizuálnej stránky, všetko vyzerá, akoby sa trochu vylepšilo, ale ponorenie do hry dosť často narúšal zašumený zvuk v dialógoch ako uprostred misie, tak aj v niektorých cutscénach. Niektoré zvuky sú navyše oveľa lepšie a znejú dobre, iné zas pôsobia takmer amatérsky.
Zatiaľ čo Vice City a San Andreas rozhodne vyzerajú k svetu, Grand Theft Auto III pôsobí, akoby ešte nebolo dokončené od karikatúrnych modelov postáv až po vozidlá. Na Vice City sa napriek tomu, že je prostredným v rode, pozerá najlepšie – možno preto, že má zďaleka najzaujímavejší výtvarný štýl vďaka neónovému osvetleniu na Ocean Drive. San Andreas vyzerá z väčšej časti celkom slušne, kým si nevšimnete modely niektorých postáv vrátane tej hlavnej.
Počas recenzovania som síce nenarazil na žiadne závažné chyby, ktoré by hry narušili, ale určite ich bolo dosť na to, aby narušili ponorenie sa do nich. Zdá sa mi, že šprintovanie vo Vice City je akési čudné a z Tommyho sa v tejto kolekcii stal najrýchlejší človek na svete. Zaujímavé je, že to nebol len Tommy, kto bol extrémne rýchly, niektorí chodci dokázali prakticky predbehnúť auto, keď ste na nich napríklad strieľali.
Bugy a glitche
Hoci som nezaregistroval veľa bugov a glitchov, ktoré by spadali do Cyberpunk 2077 zoznamu, aj tak sa vo všetkých troch hrách nejaké technické drobnosti nachádzajú. Bez ohľadu na moju osobnú skúsenosť je internet zaplavený hráčmi, ktorí zverejňujú závažné chyby, čo smeruje k záveru, že celá kolekcia by si zaslúžila ešte aspoň pár mesiacov vo vývoji, ak nie pol roka, aby sa dostala do bodu, keď bude skutočne poriadne odladená. Čo by ste vlastne od definitívnej edície aj očakávali.
Rockstar nie je zástancom polovičatých opatrení, čo dokazuje množstvo titulov, ktoré zrušil vo vývoji len preto, že nespĺňali nesmierne vysoké štandardy, ktoré si štúdio a vydavateľstvo stanovili. Čokoľvek, čo nie je výnimočné, týmto vývojárom jednoducho nestojí za čas. Napriek tomu sa, žiaľ, zdá, že toto je ten prípad, keď sa Rockstar rozhodol zavesiť zbrane na klinec a vydať niečo, čo ešte nemuselo vyjsť a možno ani nikdy nemalo. Trilógia v pôvodnej podobe je naďalej milovanou vecou, ktorú si v určitej forme užívame dodnes, či už prostredníctvom módov, alebo jednoducho ocenením veku týchto hier a prijatím ich chýb.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition 2021
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: Akčná adventúra v otvorenom svete
- Vývojár: Rockstar Games, Grove Street Games
- Vydavateľ: Rockstar Games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega