Youngblood by som definoval ako netradičnú odbočku v dobre zabehnutej Wolfenstein sérii, a tak isto by sme mali vnímať recenzovaný Cyberpilot, ktorý kráča po poriadne zablatenej ceste.
Pri VR hrách sme si jednoducho zvykli, že akákoľvek príbehová vsuvka hrá v týchto tituloch druhé husle, a nie je to inak ani pri Wolfenstein: Cyberpilot.
Príbeh je podobný tomu v Youngblood a odohráva sa vo fiktívnej minulosti v 80. rokoch v Paríži. Nie je podstatné, čo sa okolo vás deje; vašou jedinou úlohou je ovládanie obrovských robotov a likvidácia nepriateľov. A presne takto by ste Wolfenstein: Cyberpilot mali vnímať. Nič viac vám neponúkne a záleží na vás, ako ho prijmete.
Hackovanie nacistických robotov
Všetko sa začína na základni, ktorá je akýmsi domovom vojakov ovládajúcich spomínané roboty. Nejakým zázrakom sa vám podarí do tejto základne infiltrovať a nahackovať nacistické roboty.
Toto lobby je spočiatku vaším návodom a neskôr vstupom do ďalších misií. Tých je však skutočne pramálo a spočítali by ste ich na jednej ruke, pretože na vás čakajú celkovo štyri.
Misie bez náplne
Tie sú navyše zbytočne zdĺhavé a predovšetkým bez akejkoľvek vedľajšej náplne. Ak by ste čakali nejaký RPG systém, budete sklamaní. Nečakajte ani vedľajšie úlohy, prípadne nejaké odbočky. Malou náplasťou môžu byť skákacie puzzle, no to je asi tak všetko.
Hra je jednoducho priamočiara a jediná vaša náplň je likvidácia nepriateľov. Tým pádom klesá akákoľvek „znovuhrateľnosť“ na minimum a jediná výzva je vyššia obťažnosť. Potešujúcim faktom však je, že na tieto misie si vyberáte rôzne roboty. Tie sa od seba mierne odlišujú, takže zatiaľ čo v jednom len šľaháte obrovské plamene, tak v inom je to zas plazma.
Niečo pozitívnejšie?
Po týchto nedostatkoch by sme mohli prejsť na niečo pozitívnejšie Na PSVR pomery je vizuál zvládnutý dobre, ale sterilnosť prostredia doslova bije do očí. Všade prázdne ulice a dokonca by ste márne hľadali civilistov. Toto sa rozhodne švédskemu štúdiu MachineGames veľmi nepodarilo.
Ešte katastrofálnejšie je na tom samotné ovládanie. V prvom rade zabudnite, že použijete DualShock, a rovno si pripravte Move ovládače. Samotná interakcia je zvládnutá dobre, avšak pohyb je katastrofálny. Úplne netradičné rozloženie a chaotické situácie robia z ovládania Wolfenstein: Cyberpilot hotovú katastrofu. Samotnú hru pokoríte po zhruba hodine hrania a tým pádom sa všetko končí. Nečakajte, že sa budete k hre chcieť vrátiť a vyskúšať aj vyššiu obťažnosť, pretože motivácia je nulová.