V koži Toma Rileyho, požiarnika z New Yorku, budete môcť zažiť prvý útok Chiméry očami bežného občana. Nový, osobný príbeh, atmosféra studenej vojny a poctivá sci-fi strieľačka – aj to je charakteristické pre prvú, dvomi analógmi ovládanú, handheldovú FPS.
Bol ďalší krásny augustový deň roku 1951 a požiarnik Tom Riley sa ponáhľal do práce. Spolu s dvoma kolegami šiel na výjazd do horiacej továrne. So sekerou v ruke vypáčil dvere a v zadymenej budove sa stratil svojim kolegom. Namiesto nich našiel niečo iné, čo spôsobilo požiar. Chiméru.
Resistance: Burning Skies rozpráva príbeh o počiatkoch invázie Chiméry do New Yorku. Tentokrát ale z pohľadu rádového občana, požiarnika Toma Rileyho. Ten sa do konfliktu dostáva len náhodou a jeho motiváciou nie je zachrániť svet, ale len vlastnú rodinu, zachrániť svoju ženu a dieťa a spolu s nimi sa dostať do bezpečia. Nič však nie je tak jednoduché, ako sa zdá a keďže Tom ako požiarnik už inštinktívne zachraňuje životy, pripája sa po ceste za svojou rodinou k skupine tzv. Minutemenov.
Ale dosť už o príbehu. Nebudem spoilerovať, len prezradím, že sa drží tradícií série, ale je podstatne osobnejší a kompaktnejší.
Preview verzia hry obsahuje tri levely zo single-playerovej kampane. To je presne polovica, celá kampaň pozostáva zo šiestich levelov. Síce sa to nezdá ako veľa, skutočnosť je iná. Každý jeden level je pekne dlhý a dosť náročný (a to aj na najnižšej obtiažnosti). Odhadujem, že prejsť celú kampaň by malo trvať zhruba 5 – 6 hodín, čo je dnes v žánri FPS priemer. Hra okrem kampane pre jedného hráča ponúka aj multiplayer, ktorý som pred vydaním hry nemal možnosť vyskúšať. Určite bude ponúkať kompetitívnu hru až pre ôsmich hráčov na šiestich mapách.
Menu v hre pre jedného hráča ponúka spustenie hry, načítanie vybraného levelu, kľúčové informácie, trofeje a nastavenia. Celé menu je až prekvapivo jednoduché a prehľadné, lepšie som ešte ne Vite nevidel. Skvelé je, že sa dá ovládať tlačidlami aj dotykom.
Ovládanie hry je presne také, o akom ste na handhelde mohli vždy len snívať. Malé analógové páčky, ktoré sú, našťastie, zmenšenými kópiami páčok z Dual Shocku a nie napodobeninou analógu z PSP, sú veľmi presné a citlivé a hra sa s nimi ovláda rovnako komfortne, ako na PS3. Vzhľadom na to, že Vita nemá tlačidlá L2 a R2, bolo ovládanie prepracované, a podľa mňa k lepšiemu. Melee , granáty aj sekundárna paľba zo všetkých zbraní sa presunuli na obrazovku. Zvýšila sa tak presnosť ovládania týchto funkcií, ktoré sa odrazu ovládajú veľmi jednoducho a intuitívne aj neskúseným hráčom. Analógové páčky si zachovali rovnaké funkcie, ako na PS3. Krížikom skáčete, štvorčekom prebíjate, trojuholníkom prehadzujete zbrane (a pri podržaní tlačidla vyskočí menu s výberom zbraní), krúžkom si čupnete. Smerové šípky nahor, doprava a doľava slúžia na vykukovanie spoza krytu a smerová šípka nadol znamená šprintovanie. Znie to divne, ale keď si uvedomíte, ako blízko sa ľavý analóg nachádza k spodnej smerovej šípke na D-Pade, dáva to zmysel a dokonca je to veľmi komfortné. Funkcie tlačidiel L a R sú tradičné a ostávajú nezmenené oproti bežným FPS-kám.
Grafika hry nie je úplne dokonalá a spočiatku, v prvom leveli, pôsobí trochu zastaralo. V skutočnosti sa Burning Skies graficky bez problémov vyrovná prvému Resistance a v niektorých smeroch ho dokonca veselo predbieha. Prvý level atmosférou aj grafikou pripomína druhú Mafiu, najmä kvôli farebnosti posunutej do mäkších pastelových tónov inšpirovaných v technicolorových filmoch. Neskôr sa hra presúva do značne futuristickejšieho prostredia poznačeného studenou vojnou a poriadnou dávkou poctivého sci-fi, ktoré nerobí hanbu sérii Resistance ani starej škole science fiction . Výhodou grafického spracovania, ktoré nevyužíva úplne všetky najmodernejšie efekty, je nesporne rýchlosť zobrazovania. Žiadne framedropy, všetko beží krásne plynulo – a to je pri hrách tohto žánru to najdôležitejšie kritérium. Ubezpečujem vás však, že monštrá sú rovnako odporné, ako ste ich mohli vidieť už v predošlých dieloch série. A v Burning Skies uvidíte aj nejaké tie nové príšery.
Hoci sa s Burning Skies do série Resistance vrátila funkcia auto-healingu, radím hru ku klasickej škole FPS-iek. Mládež odchovaná na Call of Duty a iných hrách, kde vám pri najmenšom zaváhaní príjemný ženský hlas napovie, čo presne máte spraviť a veľká červená šípka vám ukáže konkrétne dôležité miesto, zažije v najnovšom dieli Resistance kultúrny šok. Špeciálne pri boss-fightoch, kde budete musieť sami prísť na to, akú taktiku proti bossovi zvoliť, si to užijete.
Hoci nové Resistance nevyšlo z pera Insomniac Games, ale postaralo sa oň štúdio Nihilistic Software, jedná sa o veľmi vydarený príspevok do série. Možno práve touto hrou sa Nihilistic presadia ako štúdio schopné produkovať kvalitné tituly. Prvá FPS ovládaná pre handheld, ktorá sa ovláda dvomi analógmi, im naozaj vyšla. Miera nadšenia? Vysoká!