Na Vianoce v roku 1999 si spomínam veľmi dobre. Pod stromčekom som si našiel Age of Empires II, o ktorom som dookola čítal v herných magazínoch. Hra, ktorá mala ulahodiť mojej posadnutosti rytiermi a preniesť do virtuálnej podoby stredoveké príbehy, ktoré som si predtým nacvičoval s LEGO postavičkami. Iste chápete, že k herným sériám, na ktoré sa vám viažu silné spomienky z detstva, pristupujete jednoducho inak. Kritickejšie, s veľkými očakávaniami, no zároveň opatrne, aby ste náhodou neodišli sklamaní.
Pokiaľ nerátame remastery, definitívne verzie a neúspešný pokus s podtitulom Online, ide o nový diel série Age of Empires po neuveriteľných šestnástich rokoch. Žáner klasických real-time stratégií zažíval úpadok už v roku 2005, keď dorazil Age of Empires III, a postupne sa úplne vytratil. Čisto budovateľské alebo taktické stratégie, ktoré sú zamerané na súboje, zostali, no jednoduchý mix ťažby surovín, budovania mesta a verbovania armády už nenachádzal svojich fanúšikov. Age of Empires IV má preto svoj vstup do strategického sveta trošku ťažší. No do karát mu hrá kultový status a diera na trhu pre hráčov, akým som napríklad aj ja. Navyše, dostupnosť v Game Passe je z tohto pohľadu logickým krokom a titul tam k sebe môže nalákať aj množstvo nováčikov.
Na rozdiel od príbehovej kampane v predchádzajúcom diele, tentokrát ide o historickú presnosť. Pred a po každej bitke v jednej zo štyroch dostupných kampaní na vás čaká niekoľko videí, ktoré sú spracované na dokumentárnej úrovni. Okrem pozadia bitky, ktorej priebeh idete práve odohrať, sa dozviete o reáliách danej doby. Ako sa stavali hrady, ako fungoval trebuchet, koľko krúžkov je potrebných na jedno brnenie, ale napríklad aj to, aké taktiky používala mongolská horda. Nechcem otvárať tému slovenského školstva, ale s takto dobre a pochopiteľne spracovanými historickými témami na tak malom priestore som sa doteraz nestretol. Ide najmä o anglicko-francúzsky konflikt, tiahnuci sa stovkami rokov. Okrem spomínaných Angličanov a Francúzov sa v kampaniach ešte zhostíte úlohy Mongolska a Ruska a dokopy vám ich dokončenie zaberie približne okolo dvadsať až tridsať hodín. Strávený čas závisí aj od zvolenej obťažnosti, keďže hra ponúka ako ťažkú, tak aj jednoduchú „príbehovú“ možnosť pre tých, ktorým súboje robia ťažkosti.
Okrem kampane herné režimy ponúkajú klasický Skirmish, známy z ktoréhokoľvek predchádzajúceho dielu. Určíte si typ mapy (tentokrát navyše aj jej vizuálne spracovanie vo forme biómu), koľko hráčov má byť v ktorom tíme, počet surovín na začiatku a podobne. Jednoducho všetko podľa vašich predstáv. Ak máte malú predstavivosť, dostupné sú aj dopredu nadefinované scenáre založené na reálnych udalostiach. Ich počet by som rád videl rozšírený ďalšími updatmi. Vrátili sa aj výzvy vo forme Art of War, kde je potrebné dokončiť zadané úlohy v čo najkratšom čase. Multiplayer sa mi nepodarilo odskúšať, keďže pred vydaním, pochopiteľne, hráči neboli dostupní. Možnosti režimu viacerých hráčov sú však podobné ako v prípade Skirmishu a nechýba ani Spectator mód.
Súboje zostávajú stále na úrovni kameň, papier, nožnice. To napríklad znamená, že zatiaľ čo lukostrelci sú dobrí proti pechote, jazdci ich rozdrvia bez najmenších problémov. No ak jazda narazí na pechotu s dlhými oštepmi, k za nimi schovaným lukostrelcom sa ani nedostanú. Vybraným jednotkám však pribudli aj aktívne schopnosti a vylepšenia, ktoré je možné vyskúmať. Ak na to, samozrejme, máte potrebné suroviny, pričom tie sú už klasicky štyri – jedlo, drevo, zlato a kameň. Výrazne vylepšené je obliehanie hradieb, kde je na strane obrany možné umiestňovať jednotky priamo na hradby a rovnako tam stavať aj útočné veže. Útočník zas môže použiť techniku, ako sú baranidlá alebo pojazdné veže, z ktorých sa pechota môže dostať na hradby nepriateľa. Celý mechanizmus je veľmi jednoduchý, no efektívny. Drobné výhrady však mám k vizuálnym nedostatkom. Jednotky sa na hradby akoby teleportujú, teda na ne nevybehnú po schodoch alebo nevojdú do na to určených dverí. S tým je spojené aj prechádzanie väčšej armády cez hradnú bránu, keď sa jednotky snažia napchať do úzkeho priechodu a popritom sa presúvajú hore na hradby a naspäť dole na cestu. Pôsobí to jednoducho komicky. To isté platí pre jednotky prechádzajúce cez textúry budov a ignorujúce síce rozpadnutý, ale stále stojaci múr.
Mimo kampane máte na výber z ôsmich civilizácií, pričom každá má niekoľko unikátnych vlastností, vylepšení a jednotiek. Odlišností ale nie je až toľko, aby sa dalo povedať, že napríklad za Mongolsko sa hrá výrazne odlišne než za Anglicko. Nehľadiac na to, za koho hráte, vojak s kopijou, lukom, mečom a štítom či základný jazdec alebo zvyšné štyri pätiny jednotiek sú pre všetkých rovnaké. Našťastie, aspoň sú vizuálne rozdielne. Oproti druhému dielu je to výrazný posun vpred, no hre by v tomto smere prospela väčšia diverzita. To platí aj o budovách, cenách jednotlivých vylepšení a ekonomickom zameraní. Čo keby niektorá národnosť mala ako primárnu surovinu drevo? Alebo by jedna bola výrazne zameraná na pechotu? Maličkosti, ale ako celok by vytvorili väčšiu diverzitu.
Pamätáte sa na tretí diel a jeho bitky s kanónmi? Delové gule sa po dopade kotúľali ďalej a lámali stromy v ich ceste. Pri presnom zásahu telá vojakov odlietavali a časti budov sa rozpadávali. Po výstreloch vo vzduchu zostal dym, ktorý sa postupne rozplýval. Nuž, štvorka podobného obsahu ponúka žalostne málo. Bojovej vrave chýbajú tie drobné detaily, ktoré vo veľkom dotvárajú atmosféru. Dym, prach, krv a nehybné telá po konci súboja by ste hľadali márne. Možno to znie morbídne, ale čo si budeme klamať, ide o stredovek. Za podobné nedostatky považujem aj fakt, že katapulty alebo kanóny nikto neovláda (v treťom diele všetko obsluhovali vojaci) a keď sú zničené, prebehne krátka animácia rozletenia pár kúskov dreva. Nepotrebujem, aby textúry boli ultradetailné a aby som videl lesk každého jedného meča, no ako sa hovorí, diabol sa skrýva v detailoch. A práve v tejto sfére by som očakával, že do žánru vstúpi rok 2021 s jeho ponukou vizuálnych efektov.
Keďže recenziu píšem z verzie hry pred oficiálnym vydaním, našlo sa aj niekoľko bugov a nedostatkov. Nešlo však o nič závažné a verím, že drobnosti typu nesprávne sa zobrazujúce okno s popisom biómu mapy už majú vývojári dávno na stole od testerov. Po vydaní by sa mal rozšíriť aj počet hráčov na jednej mape a taktiež by mali pribudnúť aj modifikácie. Chýbajú mi ale funkcionality, ktoré sú bežnou súčasťou stratégií a napríklad nechýbali ani v mnou naposledy recenzovanej definitívnej edícii tretieho dielu. Nebudem vypisovať všetko, čo som si všimol, ale pre mňa to najzávažnejšie spomeniem. Prebiehajúce vylepšenia v rôznych budovách by mali byť zobrazené aj mimo potreby manuálneho kliknutia na budovu, v ktorej upgrade prebieha. A ak pošlem pracovníkov pomôcť postaviť napríklad pílu, ktorá je dokončená skôr, než k nej dorazia, je logické, aby rovno začali ťažiť drevo.
Spomenúť musím ešte vynikajúce zvuky a hudbu. Hra po zvukovej stránke excelentne reaguje na to, čo sa práve deje. Počas bitiek počuť svišťanie šípov, nárazy mečov o brnenie, dupot koní a výkriky vojakov. Pokiaľ sa k vám blíži nepriateľ, začnú zvoniť zvony a vaše jednotky ohlasujú jeho príchod. Alebo ak chcete niekoho prepadnúť z úkrytu v hlbokom lese, každý povel vaši vojaci potvrdia šepotom. Drobné detaily, ktoré chýbajú vo vizuálnej prezentácii, aspoň sčasti nahrádza audio. Hudba poteší najmä rozdielmi podľa civilizácie, za ktorú hráte, pričom na vlnu nostalgie vás naladí aj nová verzia už klasickej hlavnej zvučky. Graficky nemá Age of Empires IV veľmi čím ohúriť, ale ani neurazí. Ako som už písal, chýbajú mi rozličné detaily, ktoré by obohatili dianie na obrazovke. Našťastie sa ale titul veľmi dobre hýbe a aj na starej GTX 1070 som si ho dokázal celý čas vychutnávať v 1440p na viac-menej plných detailoch. A to aj napriek tomu, že ma hra upozorňovala, že s takým hardvérom nemusím mať najlepší zážitok. Odporúčam zvýšiť najmä Geometry detail, pretože toto nastavenie výrazne mení kvalitu textúr a aj na medium je to bieda. UI, teda herné rozhranie, by si zaslúžilo viac pozornosti. Možno je to až príliš subjektívne, ale príde mi mdlé, hoci sa snaží držať štylizácie modrej a zlatej ako celá hra. Asi budem ten typ hráča, ktorý má radšej zapamätateľné ikonky obľúbených jednotiek a upgradov.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Age of Empires IV 2021
- Platforma: PC
- Žáner: Real-time stratégia
- Vývojár: Relic Entertainment, World’s Edge
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft
Galéria