Počas hrania Edge of Eternity ma sústavne prenasledovala jedna otázka. Je správne, aby sa štúdio, ktoré nemá dostatočný rozpočet ani zamestnancov, snažilo vytvoriť hru, ktorá sa svojimi ambíciami bude chcieť vyrovnať AA, nedajbože, AAA hrám? Nepochybujem o tom, že ísť si za svojimi víziami je vždy obdivuhodné, avšak nemôže sa stať, že sa to snaženie môže obrátiť voči nepochybne úprimným úmyslom tvorcov? Nemôže to hre naopak uškodiť? Táto recenzia vám na to všeobecnú definitívnu odpoveď nedá, no dozviete sa v nej, že v prípade Edge of Eternity sú odpovede na predchádzajúce otázky takéto – nie, áno, áno.

Necromunda je jednou z hier, ktoré si ľahko zameníte za trojáčkový titul, no nenechajte sa zmiasť výbornou atmosférou, ktorá z tejto hry priam kričí. Jasné, je to frenetická strieľačka na štýl Dooma, ktorá sa ani inak neprofiluje, no až na niekoľko situačných návalov adrenalínu vás až taká skvelá jazda nečaká. Naopak, ide o relatívne nudné dobrodružstvo, ktoré zaujme, ale nepohltí, pobaví, ale nenadchne.

Je len niekoľko herných zasadení, o ktorých sa už dlhšie hovorí ako o vyčerpaných, neoriginálnych a nemajúcich čo nové ponúknuť. Pamätám si časy, keď rebríčku viedla druhá svetová vojna a hry s touto tematikou vychádzali na mesačnej báze. Dnes sa tak často spomínajú zombie hry, ktorých je žáner survival alebo kooperačných strieľačiek plný. Ako milovník hororov a práve zombie podžánru rád oponujem. A práve Days Gone je jeden z dokonalých argumentov, že nie, táto téma má stále čo povedať a dá sa na nej vystavať pohlcujúci príbeh s výborne napísanými postavami. Plusom je výborné audiovizuálne spracovanie a chytľavé herné mechaniky.

Nebudem vám klamať. Až na niekoľko malých výnimiek je pre mňa prvý polrok 2021 z herného hľadiska celkom prázdny a využívam ho skôr na návrat do obľúbených svetov. Tituly, na ktoré som sa najviac tešil, boli potichu odložené na neskôr. Preto som rád, že som sa dostal aspoň k jednej z hier, ktorá upútala moju pozornosť. Pozrite sa spolu s nami na to, ako dopadol Biomutant, ambiciózny kúsok zo sveta, kde už ľudia nemajú svoje miesto.

Puzzle a Tetris vládnu vo videohernom svete už nejaký ten rôčik a tak sa nemôžeme čudovať, že obmeny týchto kúskov vychádzajú neustále. Či už je to SEGA alebo Nintendo, každý príde so svojou vlastnou puzzle hrou. A práve SEGA do boja vyráža s kombináciou s názvom Puyo Puyo Tetris 2.

Pandémia? Nuž, každoročné záväzky si treba plniť. To si zrejme povedalo talianske štúdio Milestone, ktoré prichádza už so štvrtým dielom superkrosovej série Monster Energy Supercross za štyri roky. Ako teda dopadla novinka?

Na pokračovanie puzzle platformovky Little Nightmares z roku 2017 som pozeral s nadšením a v kútiku duše som dúfal, že štúdio Tarsier nič nepokazí. Už od prezentácie hry na Gamescome v roku 2019, ktorú som zažil na vlastnej koži, som si dvojku zamiloval, a teraz konečne nastal čas ju zhodnotiť. Nič zlé sa nestalo, ale mohlo to byť aj lepšie.

Ach, do mäkučkej sladučkej vianočky zamorenej odpornými vyschnutými hrozienkami, to je mi teda dvojica! Obézny hovoriaci pes s obsesiou komentovať všetko suchým anglickým humorom Sam a po násilí bažiaci zajac s ostrou povahou a ešte ostrejšími zubami Max. Bizarnejšiu kombináciu bystrého uvažovania a prostého násilníckeho pudu ste rozhodne nevideli. A títo tu sú, prosím pekne, vyšetrovatelia! Síce len na voľnej nohe, no ak je treba, vždy vezmú opraty spravodlivosti do vlastných rúk a zlosynov po zásluhe potrestajú. Čo na tom, že pri tom sami často porušia zákon.

V hernom svete, ktorému najviac dominujú akčné hry, adventúry a (MMO)RPG, sú stále mojou srdcovkou pretekárske tituly. Nezáleží, či majú vozidlá v hrách dve kolesá, štyri, žiadne, alebo akúkoľvek inú kombináciu, budem sa snažiť zistiť ich limity, ak aj na to neboli stvorené. Dobrá pretekárska hra ma jednoducho dokáže udržať pred obrazovkou počítača oveľa dlhšie ako bežné strieľačky či klikačky. Problémom predošlej vety je však slovné spojenie „dobrá pretekárska hra”. V posledných rokoch ako by prichádzalo stále menej titulov, čo by mi boli po chuti. A tak ako som mal vysoké očakávania od série MotoGP s ich posledným dielom MotoGP 20, som dúfal, že nový diel zo série Ride bude náplasťou na moju potrebu pozerať sa na virtuálne páliace sa gumy, snahu prejsť okruh v dokonalej stope a porážať náročných protivníkov.

Ubisoft sa v posledných rokoch ako keby uspokojil s jedným modelom hier - s modelom otvoreného sveta napchatého ikonkami, vežičkami strážiacimi zahalenosť danej časti mapy a všadeprítomnými mikrotransakciami, ktoré už bezpečne implementuje aj do singleplayerových hier. Assassin’s Creed, Ghost Recon, Watch_Dogs, každá z týchto popredných sérií obsahuje aspoň časť vymenovaných čŕt. Ako keby mal Ubisoft čarovný stroj, do ktorého len zadal potrebné ingrediencie a tým vyprodukoval novú hru ako cez kopirák. Tiež ste už toho začali byť prejedení? Možno vás poteší, keď poviem, že pri novinke Immortals: Fenyx Rising bola použitá úplne nová a doteraz nepoužitá ingrediencia, úplne nový parameter – The Legend of Zelda.

Nie každá koridorová strieľačka musí byť automaticky zlá hra. Začal som touto vetou, pretože viem, ako veľmi sa vo svete gamingu začal väčšinovo demonštrovať názor, že každá nová hra zo série Call of Duty dominuje len posunom v grafike. Do tohto spektra takisto začal spadať aj Battlefield a niekdajší Medal of Honor. Asi nemá cenu tváriť sa, že u mňa tento názor neprevládal, a vlastne ani nechcem, aby ste si to mysleli. Malo to jednoduchú príčinu. Gaming a hry vo všeobecnosti začali napredovať nielen graficky, ale aj hernými mechanikami a kopa štúdií tak stavila, napríklad, na sandboxové hranie. Tým pádom nebol priestor na lineárne strieľačky a pri sérii, ako je Call of Duty, teda zostávali hlavne pravoverní fanúšikovia. Tým nechcem povedať, že by ich bolo málo, práve naopak, len chcem objasniť príčinu globálneho hejtu voči tomuto žánru. Na druhú stranu, každý jeden žáner, ktorý sa snažil zostať vo svojich zabehnutých koľajach, bol v hernej komunite veľakrát zosmiešňovaný. Ale predsa nemôže mať každá hra svoj ekvivalent kartičiek alebo battle-royale, veď každý koncept nedokážeme implementovať všade. Preto som rád, že po úspešne odignorovaných asi desiatich dieloch zo série Call of Duty sa môžem vrátiť k tomuto gigantu, ktorý ma ako dieťa toľko napĺňal. A musím povedať, že som si to náramne užil.

Zbožňujem hernú sériu Dirt. Myslím to vážne. K titulom z nej sa vraciam rok čo rok a tým nemyslím len Dirt a Dirt 2, ale aj arkádovejšie Dirt 3 a Showdown. Čas od času ma dokonca prepadnú masochistické chúťky a vtedy zapínam Dirt Rally. A keď zavolá nostalgia, idem ešte ďalej a zabíjam čas v Colin McRae Rally. Preto som sa na príchod Dirt 5 tešil ako malé dieťa a aj keby som nemal možnosť zrecenzovať hru pod krídlami Gamesite, tak by som si ju asi kúpil. Ale… Pokiaľ si nechcete kaziť ilúzie o štúdiu Codemasters a sérii Dirt, bude lepšie nasledujúce riadky nečítať.

Amnesia: The Dark Descent je kultová záležitosť, ktorá na PC spustila lavínu hororových hier a indie vývojárom dala ešte viac priestoru zviditeľniť sa. Titul preslávilo aj množstvo videí s vystrašenými hráčmi, vďaka čomu sa stal synonymom pre ten pravý herný horor. Pri prvej Amnesii jednoducho všetko vyšlo, ako malo. Po desiatich rokoch sa Frictional Games vrátili k sérii, ktorá ich dostala na vrchol. A 98 rokov po udalostiach z The Dark Descent budeme opäť musieť pospájať útržky z traumatických udalostí, ktoré amnéziu spôsobili.

Predstavte si, že by jedno štúdio vytvorilo nový diel série FIFA, aby následne o pár mesiacov prišlo aj s pokračovaním eFootball PES. Zvláštne, čo poviete? Niečo takéto sa však naozaj stalo v tenisovom svete a vznikol z toho Tennis World Tour 2. A dopadlo to teda všelijak.

Tretie pokračovanie úspešnej a populárnej série Age of Empires sa pri svojom vydaní nestretlo s takým prijatím ako predchádzajúce diely. Hráči boli rozdelení na dva tábory, pričom prevládal ten kritickejší. Napriek tomu postupom času, aj vďaka vydaniu Complete Edition a ústupu tohto typu strategických hier, tretí diel postupne u mnohých hráčov rovnako nadobudol kultový status. Tri roky od ohlásenia sme čakali na vydanie Definitive Edition, ktorému sa nevyhli dvaja predchodcovia.

Ak máte radi staranie sa o záhradu, no zároveň aj adrenalín, ktorý stúpa až po strop, lebo na vás letí neskutočné množstvo guliek (v hernom slovníku situácia inak označovaná ako „bullet hell“), zbystrite pozornosť. Atomicrops je hra pre vás!

Žije, dýcha a vynára sa z hustého oparu spálenej nafty. V tomto návrate ku klasickým stratégiám by nejeden zástanca ekológie dostal dvojitý infarkt a samotnú Grétku z krajiny troch koruniek by prekotilo horeznačky, až by jej vrkoče opísali dokonalú kružnicu. Našťastie si však nikto pri vývoji prvej videohernej adaptácie slávnej stolovej hry Scythe nemusel zažiadať o pridelenie euroklasifikácie ku každému z tých desiatok unikátnych mecha strojov, ktoré v príbehu o alternatívnom vývoji našich reálnych dejín napĺňajú úlohu pomocníka pri žatve, ako aj obrancu hraníc. Keď som pred niekoľkými rokmi započul fámu, že istá nemecká spoločnosť rozbieha projekt komplexnej adaptácie alternatívneho univerza World of 1920+, sotva som dokázal skrývať nadšenie. Táto jedinečná ilustrovaná fikcia z hlavy poľského umelca menom Jakub Różalski, ktorú dokonalo preslávila vyššie spomenutá spoločenská hra Scythe, totižto dokázala navodiť takú svojskú atmosféru spojením tradičného folklóru Slovanov s bizarnou dieselpunk industrializáciou, až sa prerod do interaktívnej videohry ukazoval byť niečím viac ako potrebným. V tom čase sme však sotva tušili, kto sa vlastne na vývoji podieľa a s akým konceptom celkového prevedenia na nás nakoniec vyrukuje. Dnes už vieme, že išlo o firmu King Art Games, ktorá našťastie siahla po okrajovo využívanom šuplíku s nápisom real-time strategy, a pomocou úspešnej Kickstarter kampane defacto pomohla každému z milovníkov tohto žánru vrátiť ho tam, kam patrí.

Štúdio Dontnod Entertainment má neuveriteľný talent vyvolávať vo mne pocity melanchólie a mrazu, ktorý sa mi premáva po mojom chrbte. Neviem, ako to robia, no ich hry ma vždy dostanú svojou takmer až zasnenou atmosférou ostro kontrastujúcou s realistickým stvárnením postáv a civilným rozprávaním ich príbehov. Majú v sebe niečo nádherne magické, niečo, čo ma okamžite zasiahne priamo do srdca a nikdy nevymizne. Asi je to ich výnimočnou schopnosťou preniesť dej hry priamo k vám, vyvolať vo vás pocit, že všetky sklamania, smútky a zrady sa týkajú priamo vás. Všetko vyznieva tak reálne, tak prirodzene, ako by ste v tom prostredí priamo žili a tie postavy boli priamo vy.

Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! Jeden z najväčších hráčov na poli stratégií Paradox po ôsmich rokoch prichádza s novým dielom série Crusader Kings, ktorá plní fantázie ľudí milujúcich stredovek a role-play. Crusader Kings 3 je unikátna hra a prvý titul od Civilization VI, ktorý ma dokázal k monitoru prikovať na desiatky hodín.

Po takmer dvoch desaťročiach sa k nám vracia miestna legenda, ktorá chce zaujať aj mladších hráčov a pokúsi sa vrátiť zlaté spomienky staršiemu a ostrieľanému publiku. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako tento návrat dopadol.