Svet mal prvýkrát možnosť vidieť postavičku inštalatéra Super Maria (vtedy ešte ako bezmenného Jumpmana) v arkádovom hite Donkey Kong v roku 1981. Rýchlo si získal srdcia fanúšikov a s príchodom Super Mario Bros muselo byť všetkým jasné, že o ňom nepočujú naposledy. Nikto vtedy asi neveril, že sa stane značkou, ktorá bude predávať hry ešte aj o 40 rokov neskôr, no vidíme, ako to dopadlo. Za štyri dekády stihol Mario robiť vo videohrách všetko, čo vám napadne. Okrem toho, že zachránil princeznú z hradu, pretekal na motokárach, zúčastnil sa olympiády, bol lekárom, so zbraňou v ruke vraždil diabolských králikov, bojoval proti svojmu diabolskému náprotivku Wariovi a preskúmal asi každý kúsok sveta či vesmíru. Jeho ďalšou métou je celovečerný film, kde mu svoj hlas prepožičal Chris Pratt.
Musím povedať, že už odmalička som bol obrovským fanúšikom dobrodružstiev tohto fúzatého Taliana v červených montérkach. Futbal však mojou vášňou nikdy nebol, preto som nad recenziou Mario Strikers: Battle League chvíľu váhal. Môj posledný kontakt s videoherným futbalom sa datuje niekde okolo roku 2005, keď som bol u bratranca na prázdninách a v jeho počítači boli len FIFA, Míny a Solitér. Ťažko sa mi teda hodnotí „futbalové“ spracovanie tejto novinky, ale môžem povedať, že jej tvorcom sa podarilo myšlienku futbalu „doriadiť“ tak, že ma celkom bavila. Mario Strikers: Battle League je v prvom rade arkádovým titulom – fanúšikov naháňania sa za guľatým nezmyslom určite zarazí a možno aj znechutí to, že gól daný cez hyperstrike sa počíta za dva, hoci v skutočnosti je ľahšie skórovať takto než tradičnou formou. Pamätníkom môže hra na prvý pohľad pripomínať staručké anime Galactik Football, pričom nostalgii nad touto klasikou som sa neubránil po celý čas hrania.
Hra vás pri prvom zapnutí privíta otázkou, či chcete podstúpiť tréning. Tutoriál vás postupne prevedie tým, ako sa prihráva, kope na bránu, používajú predmety, pričom neskôr prejde ku komplexnejším veciam – ako kopnúť už spomínaný hyperstrike, či ako dlho držať tlačidlo, aby sa z vášho kroku stal efektívnejší „perfect move“. Priznám sa, že celé to menenie hráčov a rozdiel medzi prihrávaním a strieľaním na bránu boli pre mňa na začiatku trochu zmätočné. Prvý cvičný zápas som prehral, no postupne som sa do toho dostával.
Mario Strikers: Battle League ponúka viacero módov ako pre jedného, tak aj pre viacerých hráčov. Vítaným vylepšením je, že na jednom systéme môžu hrať súčasne až ôsmi ľudia, čím sa tento kúsok radí medzi niekoľko výnimočných titulov na Nintendo Switch, ktoré to dokážu. Ak máte doma dostatok joy-conov, v Quick battle móde môže každý ovládať jedného hráča v poli (okrem brankárov). Na výber je desať charakterov známych naprieč Mario hrami, pričom za oba tímy môžu nastúpiť tie isté postavy, čo na ihrisku vytvára zaujímavé situácie. Vybrať si môžete aj prostredie svojej polovice štadiónu, no to má len vizuálny efekt. Tieto zápasy sa môžu hrať ako na jednom systéme, tak aj na viacerých (prostredníctvom lokálnej siete či internetu).
Ďalším módom je minikampaň Cup Battle, v ktorej zabojujete o pohár proti trom ďalším tímom. Mód môžu hrať maximálne štyria, keďže každý v turnaji zastupuje jeden tím. Pohárov, o ktoré sa dá bojovať, je na začiatku päť a keď ich všetky získate, odomknete možnosť ukoristiť Championship Cup. No a ak vyhráte aj ten, celý proces môžete zopakovať na Galactic obťažnosti a zaslúžiť si Galactic Cup. V tomto móde takisto dostávate mince, ktoré viete minúť na vybavenie pre hráčov. To slúži na modifikáciu piatich atribútov postáv – každý kus vybavenia jeden atribút zvýši, ale nejaký iný o rovnaký počet zníži. V praxi to znamená, že sa vám neoplatí nakúpiť „lepšie“ vybavenie, aby ste mali silnejší tím, vďaka tomuto systému jednoducho viete jednotlivé postavy modifikovať, aby viac vyhovovali vašim potrebám. Nazbierané vybavenie môžete využiť aj v ostatných módoch a hra sa vás stále opýta, či chcete použiť pôvodnú, alebo modifikovanú verziu postavy.
Posledným módom je online kúsok Strikers Club. V ňom si vytvoríte klub, prípadne sa pripojíte k existujúcemu a v online zápasoch zlepšujete jeho postavenie v rámci divízie. Strikers Club sa hrá na sezóny a prináša presne ten dlhodobý „tryhard“ multiplayer zážitok, v ktorom utopíte hodiny, len aby ste svojmu klubu priniesli slávu.
Štandardná dĺžka zápasu je štyri minúty, no to sa dá zmeniť aj na desať. Hráčom ovládaným počítačom môžete nastaviť jednu zo štyroch obťažností a, samozrejme, nechýbajú ani úpravy aspektov hry, ako sú absencia predmetov či hyperstrikov. Ovládanie mi zo začiatku robilo menší problém, keďže nie som zvyknutý na športové tituly, ale pomerne rýchlo sa naň dalo zvyknúť. Veľkým plusom je, že tvorcovia celé ovládanie vtesnali do jedného joy-conu, čím sprístupnili spomínaný lokálny multiplayer. Podobne ako pri sériách Mario Party a Mario Karts, aj Mario Strikers je veľkým testom kamarátstiev a ovládačov. Pri niektorých nie až tak zdatných hráčoch som si všimol, že im hra prišla od začiatku príliš náročná a chaotická na to, aby si ju užili. Ak niekto sotva pochopil základné ovládanie, úplne zabudol na to, že existujú predmety a pokročilejšie mechanizmy. Prirodzene, potom bol nahnevaný, ak ho protivník vďaka týmto mechanizmom porazil.
Fungovanie predmetov je intuitívne a ak ste predtým hrali Mario Karts, zorientujete sa v ňom rýchlo, pretože majú podobný efekt. Banánová šupka vytvorí prekážku, na ktorej sa dá pošmyknúť, bombu vyhodíte a ona vtedy vybuchne, čím na chvíľu odstaví hráčov v jej okruhu, a korytnačí pancier bude letieť, kým niekoho netrafí.
Veľmi dôležitou stránkou titulu je jeho humorné spracovanie, pričom asi najvtipnejšie sú prevedenia hyperstrikov. Počas nich hra prejde do cutscény, v ktorej má každý charakter originálny spôsob strely na bránku. Princezná Peach dráhou lopty opíše srdiečko a donúti brankára, aby sa do nej zamiloval, Yoshi loptu zje a znesie ju ako obrie vajce, ktoré sa kotúľa po ihrisku, až sa z neho vyliahne lopta – a tá je pripravená vojsť do brány za každú cenu. Keď sme už pri animáciách, tvorcovia sa snažili napodobniť futbalové simulátory aj zábermi po góle. Postavy z jedného tímu sa tešia a tancujú, zatiaľ čo tí na opačnej strane smútia, plačú a hádžu sa po ihrisku. Nesmú chýbať ani góly zo všetkých možných uhlov a highlighty na konci zápasu.
Mario Strikers: Battle League sa v mojej zbierke zaradil ku „gaučovým“ multiplayerovým arkádovkám a určite sa k nemu ešte s niekým vrátim. Keďže by ma nebavilo snažiť sa zdokonaliť si svoje schopnosti a dominovať v online multiplayeri, stačí, že zostanem s mojím okruhom na podobnej úrovni schopností.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
MARIO STRIKERS: BATTLE LEAGUE 2022
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: Arkádový simulátor futbalu
- Vývojár: Next Level Games
- Vydavateľ: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: X
Galéria
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Martin Majdák
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Super Mario Bros. Wonder - Zázrak v každom leveli 29. nov 2023
- RECENZIA: Samba de Amigo: Party Central - Ďalšia rytmická hra 30. okt 2023
- RECENZIA: The Legend of Zelda: Tears of the Kingdom - Všetko, čo sme čakali a omnoho viac 07. jún 2023
- RECENZIA: Kirby's Return to Dream Land Deluxe - Ružová guľa s nevídanými schopnosťami sa vracia na Switch 25. mar 2023
- RECENZIA: Fire Emblem Engage - Taktické boje s prsteňmi moci 20. feb 2023
