Vedeli ste o tom, že Metroid Dread je priame pokračovanie vyše 15 rokoch starej hry Metroid Fusion z handheldu Game Boy Advance? Tento titul má zaujímavú históriu. Metroid Dread mal pôvodne vyjsť na Nintendo DS dva roky po predchodcovi, avšak vízia tvorcov nemohla byť naplnená, keďže Nintendo DS jednoducho nebolo dostatočne výkonné. Z nejakého dôvodu však Nintendo ignorovalo svoje nasledujúce konzoly, čiže Wii, 3DS a Wii U, a zelenú dalo pokračovaniu až päť rokov po vydaní Nintendo Switch a to aj napriek tomu, že séria bola obzvlášť za čias Wii veľmi obľúbená. Na Wii totiž vyšli hneď štyri Metroid hry.
Metroid Dread začína krátko po skončení Fusion, netreba sa však báť, do hry sa môžete pustiť aj bez znalostí predchádzajúcich udalostí. Titul vám na začiatku v krátkosti predstaví všetky najdôležitejšie pojmy. Dozviete sa, čo je to vlastne Metroid, čo je to parazit X, čo sa stalo počas Fusion a prečo je Samus, hlavná hrdinka, tam, kde je. Aj keď podľa mňa by si pre čo najlepší zážitok možno bolo treba najskôr prejsť Fusion. Kvality Metroid Dread sa dajú poznať predovšetkým vtedy, ak ho viete porovnať s predchodcom.
Hra si oproti Metroid Prime, čo je séria videná z pohľadu vlastných očí, zachováva 2D štýl predchodcov, avšak grafika je už kompletne v 3D. Týmto môžu konečne vyznieť prostredia krásne do hĺbky a taktiež to tvorcom umožňuje využiť pokročilé grafické efekty na vytvorenie skutočne oku lahodiacich momentov a scenérií, ktoré by v klasickej 2D grafike nikdy nemali tak silný efekt. Samotné hranie ale ovplyvnené nie je a hra sa ovláda presne ako Metroid, Metroid II: Return of Samus, Super Metroid alebo spomínaný Metroid Fusion. Teraz však hovorím o štýle, keďže čo sa presnosti a efektnosti týka, Metroid Dread je neporovnateľne ďalej pred spomenutými hrami. O ovládaní si ale povieme až o niečo neskôr.
Metroid Dread ponúka osem (vo veľkej väčšine obrích) prostredí s rôznorodou tematikou, nepriateľmi a environmentálnymi nástrahami. Do kolien padnete už pri prvej oblasti, keď sa vám prvýkrát sprístupní mapa. Dread svojou rozlohou necháva Fusion ďaleko za sebou a konkurenciu nemá ani v rámci série. Najmä ak ste nepripravený, tak vám ostanú ústa otvorené dokorán, keď blúdiac po tak veľkej mape zrazu nájdete zvláštny dopravný prostriedok, nasadnete do neho a zistíte, že vás odviezol na úplne novú a rovnako veľkú mapu. Ja som na to pripravený nebol a ohromený som teda ostal poriadne. Veľkosť, samozrejme, nie je všetko, najdôležitejšia je kvalita a tá, našťastie, ani v jednej oblasti nepoľavuje. Pri konci je síce hra možno viac lineárnejšia, než by som si prial, avšak level dizajn svetov, ten si Metroid Dread zachováva po celú dobu vynikajúci.
Táto séria bola vždy o blúdení tajomnými a neznámymi chodbami a zisťovaní, kam sa prejsť dá, kam zatiaľ nie, kým si (nejakou náhodou) neodomknete na to určenú špeciálnu schopnosť, a hoci Metroid na tomto princípe funguje už od roku 1987, stále to pôsobí sviežo a vzrušujúco aj v najnovšej hre z roku 2021. Dôvodom preto je podľa mňa miestami vynikajúci a miestami až špičkový dizajn levelov a špeciálne schopnosti, ktoré je zábavné používať. Metroid Dread ich mnoho prináša z predchádzajúcich dielov, napríklad je tu Wide Beam z druhého dielu, ktorý sa tam volal Spazer Beam, Plasma Beam rovnako z Metroid II či voľné mierenie, ktoré zase prichádza z remaku Samus Returns. Dread ale prináša aj nové ako Pulze Radar, ktorý odhalí narušené štruktúry stien, ktoré sa dajú zničiť, schopnosť šplhať sa po magnetických stenách, ale aj superrýchle premiestnenie z jedného miesta na druhé v krátkej vzdialenosti.
Prostredia sú nádherne prepletené a umne navrhnuté. Nebude vám robiť problém prechádzať z jedného do druhého (pôsobivými vlakmi, teleportmi či výťahmi) a objavovať ďalšie aj bez toho, aby ste si predtým museli odomknúť schopnosti, prípadne porazili hlavného bossa prostredia. To je na Metroid Dread také skvelé, pôsobí totiž ako jeden obrovský koherentný svet a ponúka skvelý pocit otvorenosti. Hra v žiadnom prípade nepôsobí tak klaustrofobicky ako napríklad Fusion. V každom prípade, v pokročilých oblastiach skôr či neskôr napokon natrafíte na nejaký blok, ktorý nebudete vedieť prekonať, preto sa budete musieť vrátiť a nejakým spôsobom si odomknúť niečo, čo vám pomôže dostať sa ďalej.
Vracať sa späť budete často, keďže sa budete chcieť dostať do rôznych zákutí oblastí, do ktorých ste ešte ísť nemohli, keď ste sa popri nich pohybovali prvýkrát. Sú to nepovinné pasáže, ktoré obsahujú rôzne powerupy pre Samusa. Metroid Dread je nimi doslova posiaty. Vaším jediným kamarátom bude mapa, s ktorou budete pracovať neustále. Našťastie, tvorcovia nešli smerom Metroid Fusion, v ktorom vám hra ukazovala na mape, kam máte ísť, čo som považoval doslova za svätokrádež. Dread necháva všetko na hráčov, pričom im dáva možnosť nastaviť si vlastné ukazovatele, ak to potrebujú. Milujem, keď hra rešpektuje hráča a jeho dôvtip a zmysel pre orientáciu. Hoci menšia sťažnosť by bola na nevypnuteľnú minimapu v pravom hornom rohu obrazovky, ktorá tam tak trocha nepochopiteľne musí byť neustále.
Aj keď – úprimne – hra v celkovom meradle neprináša nič nové a ani svoj žáner neposúva vpred, ťažko ju za to kritizovať. Predsa len prichádza po dekáde a pol a čakať, že tvorcovia zrazu predstavia kompletne zmenenú sériu, to by bolo nereálne a vlastne aj nemúdre. Stav, v ktorom sme dostali Metroid Dread, je to najlepšie, čo sériu mohlo postretnúť. Zachoval si tradičný štýl, no rozšíril ho a pridal niekoľko zásadných noviniek. Štúdio MercurySteam, všeobecne známe predovšetkým vďaka Castlevania: Lords of Shadow, prípadne Nintendo hráčom hlavne podareným remakom druhého Metroidu, sa výzve dokončenia pôvodnej starej verzie postavilo s bravúrou Franza Xavera Süssmayra, ktorý po smrti veľkého Mozarta dokončil jeho nádhernú a svetoznámu symfóniu Requiem in D minor.
Dobre, to bolo z mojej strany trocha pompézne, no vývojári si chválu nepochybne zaslúžia.
Okrem niekoľkých nových schopností a pohybov sú najvýznamnejšou novinkou roboti EMMI, s ktorou hra zasahuje priam až do hororového žánru. Takmer každá oblasť obsahuje obrovskú uzavretú sieť chodieb a miestností, ktorú EMMI kontrolujú a s veľkou radosťou útočia na všetko, čo tam nepatrí. Títo roboti sa totiž nedajú zničiť konvenčnými zbraňami, ale len vtedy, ak ešte predtým zničíte Central Unit a získate špeciálny kanón Omega. Omega má len dočasnú funkčnosť, čiže ak zničíte EMMI v jednom prostredí, v ďalšej oblasti, v ktorej sa roboti nachádzajú, ju musíte získať znova.
Na EMMI mi pripadá skvelá ich nemilosrdnosť a rýchlosť. Ak vás odhalia, okamžite po vás vyštartujú s jediným cieľom – zničiť vás. Vám v tej chvíli neostáva nič iné, len utekať a využívať výhodu prostredia, ako sú napríklad spomínané magnetické steny, či odomknuté schopnosti. Vzhľadom na to, že terén je vždy členitý, váš útek vám zrazu bude pripadať ako jeden ladný parkúrový beh, na ktorého konci vám odmenou budú zabuchnuté dvere, cez ktoré EMMI neprejde. Čím viac power upov budete mať, tým rýchlejšie tieto strety skončia. EMMI svojou dravosťou a jediným zmyslom zabiť pripomínajú xenomorfov z univerza Alien. Sú to desivé robotické tvory s chladným a bezduchým pohľadom ako oči Michaela Myersa z Halloweenu. Podľa môjho názoru sú stretnutia s EMMI a úteky pred nimi jedným z vrcholov celej hry.
Vrcholom Metroid Dread sú aj boss fighty. Takmer každá lokalita ich obsahuje tri hlavné. Dve som už spomenul – Central Unit a EMMI. Tretí typ sú klasickí videoherní bossovia v štýle veľkých príšer, robotov alebo zvláštnych bytostí s originálnymi bojovými schopnosťami a zbraňami. Skvelé mi na nich príde najmä to, že vždy obsahujú niekoľko fáz. Boje sú dynamické, menia sa a sú neuveriteľne zábavné. Ďalším dôvodom je, že dokážu pekne potrápiť! Metroid Dread je prekvapivo náročnou hrou, ktorá vám nič nedaruje, obzvlášť čo sa bossov týka. Ak si pri niektorých budete trhať vlasy, nebojte sa, nerobíte nič zvláštne. Týmto si totiž prešiel každý, kto s touto novinkou prišiel do styku.
V pokročilejších fázach sa ale objaví aj štvrtý druh bojov s bossmi – bojovníci Chozo, pri ktorých si už dovolím povedať, že to tvorcovia trocha prehnali. Nejde ani o obťažnosť a ani o ich počet, ale skôr o zábavnosť. Chozo ponúkajú len niekoľko ľahko čitateľných útokov, ktoré sa rýchlo naučíte predvídať a tak vám mechanickosť súbojov nebude robiť žiaden problém. Zlý je ich zbytočne vysoký počet životov. Ničiť Chozo proste nie je zábavné, keďže neustále robíte dookola tie isté úhybné manévre, pričom hlavne pre výšku ich HP súboje trvajú dlhšie, než by mali.
Technická stránka hry je bravúrna. Grafika je detailná, úžasne rozmanitá, rýchla a plná nádherného kontrastu medzi svetlými miestami a ako uhoľ čiernymi stenami. Je až zarážajúce, ako sa štúdiu MercurySteam podarilo udržať 60 snímok za sekundu pri tak rýchlej hre s krásnym vizuálom a predovšetkým veľmi precíznym ovládaním, ktoré jednoducho nerobí chybu. Nikdy sa nestane, aby bolo dôvodom vášho zlyhania ovládanie. Mierenie voľným pohybom lúča je rýchle ako blesk, skákanie presné ako muška ostreľovača Sima Häyhäna a kombinovanie rôznych schopností uspokojivé ako... no, to si, ak sa nenahneváte, nechám radšej pre seba.
Na Metroid Dread sa mi veľmi páči aj zvuková stránka. Všetky tie zvuky odomykajúcich sa dverí, letiacich projektilov, vlaku pripravujúceho sa na odchod či ruchy prostredia skvelým spôsobom prenášajú reálie hry medzi reálie vašich zmyslov, čím vás titul dokonale upúta. Rovnako úžasne je na tom hudba, ktorá dáva zbohom typickým herným melódiám z dôb 8 a 16 bitov a, inšpirujúc sa The Legend of Zelda: Breath of the Wild, poslucháčom prináša netypickú zmes robotických zvukov a podmanivého ambientu.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Metroid Dread 2021
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: Akčná adventúra, metroidvania
- Vývojár: Mercury Steam
- Vydavateľ: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Persona 5 Tactica – Zábavná taktická jednohubka 11. dec 2023
- RECENZIA: Like a Dragon Gaiden - Každý mafián raz napokon povie posledné zbohom 27. nov 2023
- Nightdive v ráži: Prichádza remaster Dark Forces a Turok 3 23. aug 2023
- Adventuristi pozor, prichádza nový Broken Sword (plus remake jedničky) 23. aug 2023
- Alan Wake II ponúkne plynulý prechod z filmových cutscén do hry 22. aug 2023
