Keď pred 23 rokmi v záverečnom hodnotení recenzie stratégie Sacrifice (mimochodom jednej z najviac nedocenených hier všetkých čias) v časopise SCORE jeden z recenzentov napísal, že si stojí za tým, že týmto vzniká nový žáner kombinujúci real-time stratégie a akčné hry z pohľadu tretej osoby, nemohol vtedy ani len tušiť, ako veľmi sa... mýlil. Dnes už totiž vieme, že nič také sa nestalo a do podobného experimentu sa odvtedy pustil len málokto. Alebo, ak mám na plné ústa povedať, prakticky nikto. Medzi tých málinko vývojárov by som kľudne mohol zaradiť niekoho, o kom ste si to doteraz ani možno nemysleli. A nie, nezbláznil som sa. Hovorím o sérii Pikmin od Nintenda. Priznávam, že Pikmin je síce taká veľmi (ale VEĽMI) odľahčená verzia Sacrifice, ale premisu predsa zdieľajú spoločnú. Hry sú obe v reálnom čase, obe sú to špecifické stratégie videné z pohľadu tretej osoby a v oboch vyvolávate a kontrolujete svoju hordu oddaných bojovníkov, ktorí pre vás doslova vykonajú čokoľvek.

Ešte viac!

Zjedz nepriateľa, získaj schopnosti a oprav vesmírnu loď.

Obľúbená japonská RPG sága prichádza s novým pokračovaním. Odvážni anime bojovníci a bojovníčky sa v najnovšej hre mlátia s pomocou prsteňov, v ktorých sú ukrytí ďalší odvážni bojovníci a bojovníčky.

V novej Pokémon hre tvorcovia predstavili nový región, inšpirovaný Španielskom, priniesli množstvo nových pokémonov, spôsobili jednu PvP katastrofu a stále sa nerozhodli, ako by mali vyzerať súčasné Pokémon hry.

Keď bol ohlásený tretí diel Xenoblade Chronicles, len sťažka som skrýval nadšenie. Niežeby bola táto séria mojou najobľúbenejšou, to nie, ale vzhľadom na to, že druhý diel mal tak fantastický level design, pre ktorý som si ho zamiloval, nevedel som si predstaviť, čím by ho v pokračovaní ešte mohli vylepšiť a ako by ho mohli posunúť ešte ďalej – no chcel som byť toho svedkom. Boli to vzrušujúce momenty plné predstáv o tých krásnych nových svetoch určených na prieskum, plné nádherných architektúr miest určených na pokochanie sa, a plné umne navrhnutých prostredí, ktoré by vás neustále prekvapovali.

Kalamáre a chobotničky zo Splatsvillu vám prišli premaľovať byt.

Stredoveké intrigy z Game of Thrones a pubertálna dráma ako z Gossip Girl - taký je Fire Emblem.

Svet mal prvýkrát možnosť vidieť postavičku inštalatéra Super Maria (vtedy ešte ako bezmenného Jumpmana) v arkádovom hite Donkey Kong v roku 1981. Rýchlo si získal srdcia fanúšikov a s príchodom Super Mario Bros muselo byť všetkým jasné, že o ňom nepočujú naposledy. Nikto vtedy asi neveril, že sa stane značkou, ktorá bude predávať hry ešte aj o 40 rokov neskôr, no vidíme, ako to dopadlo. Za štyri dekády stihol Mario robiť vo videohrách všetko, čo vám napadne. Okrem toho, že zachránil princeznú z hradu, pretekal na motokárach, zúčastnil sa olympiády, bol lekárom, so zbraňou v ruke vraždil diabolských králikov, bojoval proti svojmu diabolskému náprotivku Wariovi a preskúmal asi každý kúsok sveta či vesmíru. Jeho ďalšou métou je celovečerný film, kde mu svoj hlas prepožičal Chris Pratt.

Keď som recenzoval Kirbyho naposledy (konkrétne to pred troma rokmi bolo Kirby’s Extra Epic Yam), svoju recenziu som poňal tak trocha experimentálne. Hra bola skrz-naskrz priemerná a málo zaujímavá, aby som sa preto pri písaní neunudil, rozhodol som sa ju napísať vo forme básničky. Keď sa na ňu pozerám dnes, nemôžem si nepovedať, že ten experiment skrátka vyšiel. Je milá, dokáže byť vtipná a celkovo je taká iná. Ono občas asi fakt netreba váhať a je treba popustiť uzdu spontánnosti, aby z toho vyšlo niečo nie až tak veľmi vídané.

Za 26 rokov svojej existencie prešli Pokémon hry rozsiahlou evolúciou. Ktoré mechaniky sú rokmi osvedčené a ktoré v modernom videohernom svete neobstoja?

Shin Megami Tensei je jedna z tých mála role-playing sérií, ktoré majú už od svojho prvého dielu značnú zlovestnú atmosféru. Súboje anjelov a démonov, neba a pekla, kresťanský fundamentalizmus, budhistický špiritizmus, Satan a Boh, to sú témy, ku ktorým sa séria vždy skláňa. Pritom ich ešte okoreňuje post-apokalyptickými víziami, svetom na pokraji úplného kolapsu, obskúrnymi vraždami či ľudskou chamtivosťou, aby sa hráči pri hraní týchto titulov cítili nesvoji a často aj úplne znechutení z toho, čo vidia. Nie, hry Shin Megami Tensei sa to nesnažia robiť explicitnými obrazmi násilia ako napríklad taký Resident Evil, tieto tituly totiž idú predovšetkým po psychike. Chcú sa zavŕtať do mozgov hráčov a zotrvať tam počas celej doby strávenej s nimi.

Poctivá hra Mario Party prichádza na Nintendo Switch

Vedeli ste o tom, že Metroid Dread je priame pokračovanie vyše 15 rokoch starej hry Metroid Fusion z handheldu Game Boy Advance? Tento titul má zaujímavú históriu. Metroid Dread mal pôvodne vyjsť na Nintendo DS dva roky po predchodcovi, avšak vízia tvorcov nemohla byť naplnená, keďže Nintendo DS jednoducho nebolo dostatočne výkonné. Z nejakého dôvodu však Nintendo ignorovalo svoje nasledujúce konzoly, čiže Wii, 3DS a Wii U, a zelenú dalo pokračovaniu až päť rokov po vydaní Nintendo Switch a to aj napriek tomu, že séria bola obzvlášť za čias Wii veľmi obľúbená. Na Wii totiž vyšli hneď štyri Metroid hry.