Počas hrania sa mi v hlave celý čas ozývala otázka či má byť tento titul akýmsi udobrením si hráčov, potom čo sa po novej Zelde chystanej pre Nintendo Wii U, ako keby zľahla zem. Ak je to skutočne tak, tak v tom prípade je to dosť úbohý pokus. The Legend of Zelda: Tri Force Heroes je totiž len vlažnou jednohubkou, na ktorú si po dohratí ani nespomeniete, ak ju teda vlastne vôbec dohráte. V tom vám môže zabrániť niekoľko faktorov, ktoré si postupne rozoberieme, no najprv vás chcem upozorniť na to, že toto nie je v žiadnom prípade Zelda, ktorú by ste mali bezpodmienečne mať. Na rozdiel od predchádzajúcich dielov.
Rovnako ako Four Swords Adventures vydaný v roku 2004 na Nintendo GameCube, je aj tento diel v prvom rade zameraný na multiplayer, kvôli čomu má zmenený štýl hrateľnosti a zmenený celý postup hrou, na aký sme zvyknutí z klasických častí. Zabudnite na otvorený svet, v ktorom sa môžete voľne pohybovať, na nové zbrane získané po zdolaní dungeonov a aj na typickú komplikovanosť samotných bludísk, ktoré sú v Tri Force Heroes kratšie a po väčšinu času aj výrazne jednoduchšie.
Osobne som nikdy nepovažoval túto sériu za prehnane príbehovú, no v tejto hre príbeh slúži skutočne len na to, aby tam bol a aby samotná hrateľnosť mala v niečom základ. Na začiatku hry sa v lacno pôsobiacej animácii dozviete, že Styla, krásna princezná krajiny Hytopia, krajiny posadnutou módou, prišla o všetku svoju krásu a šaty robiace ju výnimočnú, potom čo na ňu uvrhla kliatbu čarodejnica The Lady. Kráľ Tuft tak povoláva hrdinov, ktorí by naplnili proroctvo o troch bojovníkoch vo forme totemu, zvrhli kliatbu a celú situáciu dali do poriadku.
No a to je celé.
Hrateľnosť sa skladá z dvoch častí, z dedinky pred hradom, po ktorej sa môžete voľne pohybovať a vykonávať rôzne aktivity a samotných dungeonov, ktorých je osem a dokopy ponúkajú celkovo 32 úrovní. Tie majú postupne sa zvyšujúcu krivku obťažnosti a pokým na začiatku budete bojovať len s hrozným technickým stavom online pripojenia, v takých posledných 30% hry aj s dizajnom levelov, pretože dungeony sa stanú oveľa zložitejšími.
Dedinka bude vašou úvodnou lokalitou, ako aj lokalitou, kde budete dopĺňať svoje sily a naberať odvahu pre ďalšie dobrodružstvá. Nie je veľká, no jej jemná atmosféra spojená s krásnou hudbou vás bude zakaždým vrelo vítať, aby bol váš pobyt čo najpríjemnejší. V tejto oblasti sú najdôležitejšie tri miesta, na ktorých si nechávate šiť obleky, denne hrávate lotériu a zoznamujete sa s možnosťou fotografovania vašich akcií. Nájdete tu aj stánok potulného predavača, ktorý predáva cenný tovar potrebný na výrobu nových šiat. Okrem toho sa po uliciach prechádzajú aj niekoľké NPC, ktorých pozícia a dialógy sa časom menia a to dodáva pocit, že to tam skutočne žije.
Gro ale tvoria samotné dungeony, ktoré môžete prechádzať v multiplayeri alebo aj na vlastnú päsť. Kooperáciu môžete hrať cez Download Play, k čom vám postačí jedna kópia hry a vaši kamaráti tak majú dvere otvorené. Online funguje klasicky cez Wi-Fi. Prvú možnosť som z dôvodu obmedzených zdrojov vyskúšať nemohol, a tak som hral výhradne cez online pripojenie, a to bola, poviem vám, riadna fuška. Táto možnosť trpí častými výpadkami spojenia, vďaka čomu bolo hranie neznesiteľné. Najhoršie je na tom, že hru môžete hrať vždy len traja, pretože stačí ak vypadne jeden hráč a padne celá hra.
Crashe sa objavujú, a to dosť často. Postrehol som, že stačí len jemná kolízia v pripojení a hra začne sekať ako keď vám nenačítava video na YouTube a už si trieskate hlavu o múr z chybového hlásenia. Dungeon zvaný The Fortress som hral celý týždeň, než som ho so spoločníkmi prešiel, pretože nám padala hra. Je to veľmi frustrujúce, keď vám po zdolaní bossa v poslednej úrovni zrazu hra padne. Stáva sa to frekventovane. Ak ale nezažívate crashe, hra ide pekne plynulo a aj pri zapnutom 3D udržuje čistých 60 fps.
Skôr ako pristúpim k samotným dungeonom a mechanikám kooperácie, nemôžem nespomenúť aj singleplayer, ktorý je jednoducho strašný. Namiesto dvoch hráčov máte k dispozícii dve bábky, medzi ktorými prepínate, aby ste ich mohli ovládať. Nechcený vtip je v tom, že len čo hráte za jednu postavu, zvyšné len tak bezducho stoja, čiže všetko musíte za ne robiť úplne sami. Všetko, o čo sa v kooperácii starajú vaši spoločníci, tu padá ako ťarcha na plecia vám. Hrateľnosť sa tým stáva frustrujúcim zážitkom, v ktorom neustále prepínate medzi postavami a rôzne kúsky (ako zobratie druhého na plecia, aby ste sa mohli dostať na vyššiu plošinu či skántriť nepriateľa v určitej výške) tak musíte robiť sami. A takéto hranie v žiadnom prípade nie je zábavne, ale naopak je nudné, otravné a veľmi nedomyslené.
Dungeony, hlavná náplň všetkých Zelda hier. S tými mám trochu problém. Nie že by neboli premyslené tak ako majú byť, pretože sú, ale problém je v tom, že úrovne sú veľmi krátke a to sa nezmení ani s pribúdajúcim časom. Na začiatku vždy vidíte, aké zbrane vám budú ponúknuté v jednotlivých úrovniach. Niekedy majú všetky postavy zbrane rovnaké, inokedy úplne rozdielne. Môže sa stať, že všetci budete musieť používať bumerangy, no môže sa stať, že jeden vezme luk, iný bomby a tretí krčah. Tri Force Heroes dokáže byť našťastie zábavná v oboch prípadoch.
Len čo začnete a vezmete si náčinie, čaká na vás jeden, maximálne dva problémy a už je koniec. Úrovne sú prepracované, ale len do takej miery, aby mohli svoju prepracovanosť „vyjadriť“ na malej ploche. Hráči so sebou musia spolupracovať, aby sa dostali cez rôzne jamy, dočiahli na spínače, dokázali posunúť veľké balvany a podobne. Veľmi často je využívaným prvkom štýl totemu, teda že sa hráči poskladajú na seba. Hráči sa niekedy musia rozdeliť a robiť oddelene niečo úplne iné, aby sa nakoniec spojili a šli ďalej. Prvky kooperácie sú tu implementované dobre.
Bumerangom môžete hráčov premiestňovať cez jamy, hákom sa prisúvať na inak nedosiahnuteľné miesta, krčahom posúvať predmety tlakom vzduchu a napríklad bombami vyhadzovať všetko do vzduchu. Nastanú situácie, kedy bude treba hodiť bombu na určité miesto, no na to, aby ste to urobili ručne, je to miesto príliš ďaleko. Vtedy jeden hráč položí bombu na vhodné miesto a druhý ju krčahom odfúkne. Nastanú rôzne zábavné situácie, toho sa obávať netreba, aj keď časom sa začnú prvky opakovať.
Hlbší zmysel do hrateľnosti dávajú obleky, ktoré zbraniam alebo postavám zlepšujú dané vlastnosti. Ak máte oblek pre bombera, budete hádzať väčšie a silnejšie bomby, ak pre lukostrelca, namiesto jedného vystrelíte tri šípy do rôznych strán. Niektorý oblek vám zvýši počet životov, iný vás zachráni pred pádom do bezodných hĺbok, ďalší zase zabezpečí, že budete nachádzať viac drahocenných srdiečok. Tento systém pôsobí veľmi kompaktne a aj napriek neveľmi zložitým mechanikám baví. Ingrediencie pre ušitie kostýmov môže hráč získať buď na konci každej úrovne, buď pri lotérii v dedinke, alebo si ich môže nájsť u predavača, ktorého ponuka sa systematicky mení a obnovuje.
Ak porazíte strážcu lokalít, inými slovami, ak nakopete do zadku hlavného bossa každého dungeonu, odomknú sa vám bonusové výzvy, ktorých splnenie zvýši šance na získanie ďalšej, dodatočnej ingrediencie. Výzvy môžu byť rôzne či už postrieľať všetky balóny v okolí, vyhýbať sa známej padajúcej ruky zvrchu, alebo spĺňanie časových challengov. Je to podarený spôsob, ako hrať tie isté úrovne s cieľom získať iné veci bez toho, aby ste sa začali nudiť. Predsa len, ak poznáte správne riešenia, dokážete hrou prebehnúť veľmi rýchlo.
Hre by som v kooperácii vytkol okrem labilnej stability a nevľmi rozsiahlym levelom aj dosť obmedzenú komunikáciu s ostatnými hráčmi. To, že tu nie je prítomná hlasová komunikácia, ale len určité gestá, vôbec nevadí. Vadí, že tých gest je akosi málo. Môžete dať pokyn, aby vás iný hráč vzal na plecia, hodil vás z nich dole, aby šiel k vám alebo poukážete na frustráciu, no chýba mi tu niečo také ako povestné „AFK“, ďalej ikona vyjadrujúca, že počkajte, ja som tu nový, som tu prvýkrát (väčšinu času budete hrať s už skúsenými hráčmi, ktorí vás budú nemilosrdne poháňať vpred) alebo oveľa prozaickejšia „Postav sa tu“.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
The Legend of Zelda: Tri Force Heroes 2015
V kráľovstve Hytopia, módou posadnutou ríšou a tými najlepšími krajčírmi, uvrhla zlá čarodejnica tajomnú kliatbu na princeznú Stylu a v kráľovstve prepukol chaos. Poddaní volajú po návrate legendárneho tria “Totem Heroes” a kráľ Tuft ponúkol unikátnu odmenu pre kohokoľvek, kto by dokázal kliatbu zlomiť. Vydajte sa s vašimi priateľmi na lov čarodejnice do Drablands a nastoľte štýlovosť (áno a tiež mier) v krajine.
- Platforma: Nintendo 3DS
- Žáner: akčná adventúra
- Výrobca: Nintendo
- Distribútor v SR: COMGAD
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: COMGAD
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nightdive v ráži: Prichádza remaster Dark Forces a Turok 3 23. aug 2023
- Adventuristi pozor, prichádza nový Broken Sword (plus remake jedničky) 23. aug 2023
- Alan Wake II ponúkne plynulý prechod z filmových cutscén do hry 22. aug 2023
- Lords of the Fallen sa predstavil v podmanivom príbehovom videu 22. aug 2023
- Grandblue Fantasy: Relink vyjde začiatkom februára budúceho roka 22. aug 2023
